Infinity Blade

Uznávam, že z trojice aktuálnych konzolových platforiem bol výber tej hardvérovo najslabšej drobným alibistickým podvodom, avšak do budúcnosti nám predovšetkým oblasť tabletov sľubuje tak markantný nárast výkonu, že hociktorá “dospelá“ konzola bude mať po stránke atraktívnych herných titulov naozaj vážnu konkurenciu.

Vráťme sa ale späť k Infinity Blade. Epic Citadel, tech demo vydané Epicom pre mobilné zariadenia značky Apple, umožnilo hráčom voľne sa prechádzať po famózne vyzerajúcom hrade (a jeho okolí) a kochať sa nádherným vizuálom bez toho, aby boli čímkoľvek otravovaní. Keďže ale technológia sama o sebe, bez akejkoľvek hernej náplne, nebola pre hráčov ani z časti tak atraktívnou, ako ktorákoľvek iná aplikácia iVecí, dostal tím šikovných vývojárov firmy Chair za úlohu vytvoriť portovanému enginu titul, ktorý by ho dôstojne odprezentoval aj ľuďom, ktorí sa chcú na svojim iPadoch a iPhonoch hrať. Výsledok ich snaženia, Infinity Blade, ale prekonáva všetky štandardy, na ktoré sme u mobilných hier zvyknutí.

Po stránke hernej náplne a jej príbehu titul prekvapivo drží pokope akási logická symbióza – akčné RPG u ktorého zomriete aj niekoľko krát, kým sa vôbec dostanete k záverečnému bossovi, God Kingovi, je síce príbehovo sterilné ako muž po vazektómii, avšak to mu nebráni v tom aby vašu do okolia sa opakujúcu cestu za zabitím hlavného záporáka,nezabalilo do uveriteľnej omáčky. Tá hovorí o udatnom -aj keď neskúsenom- bojovníkovi, ktorý sa vydá do zámku zúčtovať s miestnym tyranom, zotročujúcim okolité kráľovstvá. Keďže ale hrdina svoju moc ešte len hľadá, po niekoľkých vyhratých súbojoch končí zákonite rozsekaný na cucky. Jeho pokrvná línia však vo svete žije aj naďalej a tak sa o niekoľko dekád neskôr, pokúša o to isté jeho potomok. Obohatený o nejakú tú skúsenosť sa tak dostáva v hrade o čosi ďalej, avšak sila, moc a skúsenosti tých najťažších protivníkov mu nedovoľujú vstúpiť do kráľovskej sály, miesta, kde by sa konečne rozhodlo o ďalšom osude okolitých provincií. Následuje ďalšia séria desaťročí a pred bránami hradu sa ocitá ďalší bojovník – potomok potomka prvého dobrodruha, ktorý sa pokúsil o život God Kinga a ktorý na to rozsekaním na cucky šeredne doplatil.

Triviálna príbehová omáčka, ktorá ale veľmi pekne zdôvodňuje už raz spomenutý základný herný koncept titulu – aby ste si mohli vôbec trúfnuť na hlavného bossa, budete musieť hradom postupovať nie v koži jedného bojovníka, ale v brnení hneď niekoľkých jeho synov/potomkov. Iba tak totižto získate dostatok skúseností na to, aby ste sa mohli rovnať i s tým najťažším strážcom pevnosti a eventuálne aj porazili ich šéfa. Samotný systém levelovania je v prípade Infinity Blade mierne odlišný než to, na čo sme zvyknutí u konkurencie – postupným zdolávaním rozmanitých protivníkov (vždy vo formáte jeden na jedného) síce získavate skill body, avšak tie sa prerozdeľujú medzi vašu zbroj, tzn. že vylepšuje sa vám dajme tomu váš meč a nie postava ako celok. Samozrejme, týmto spôsobom sa vaša výzbroj stáva účinnejšou a efektívnejšou, avšak v momente dosiahnutia jej maximálneho levelu sa vaše skill body strácajú. Čo to v praxi znamená, je viac než jasné – hra vás motivuje v používaní novších a novších zbrani, čím síce prídete o nejaké špeciálne schopnosti a efekty tej predošlej, ale časom si tú novú vylepšíte tak, že svojimi statmi ľahko predčí všetko to, čo ste doteraz používali.

Samotné obmedzenia herného systému síce neumožňujú slobodný pohyb po krajine, ale zato vytvárajú dostatok priestoru na prieskum lokácií a zber lootu, takže spočiatku demotivujúca obmedzenosť vášho movementu vám po čase prestane vadiť. Súboje s rozmanitými protivníkmi sú ale jednoznačne tým, čo vás bez diskusií upúta. Z počiatku spomalení a nevariabilní oponenti sa časom zmenia na mrštných a vskutku nebezpečných protivníkov (tak ako bude postupovať vaša pokrvná línia, tak budú levelovať aj vaši súperi), ktorých zdolanie bude záležať na dokonalom zvládnutí trojice základných bojových prvkov, menovite blockovania, uhýbania a protiútoku. Azda nemusím dodávať, že úspešné prevedenie ktoréhokoľvek spomenutého manévru si vyžiada výborné načasovanie, takže až opakovaným hraním a zdolávaním tých istých pasáží zistíte, kedy je ta správna doba blokovať, uhýbať či zaútočiť. Ovládanie vašich útokov a manévrov je vďaka bleskovo rýchlej odozve Appláckeho displeju prakticky bezproblémové, rovnako ako do bodky presná lokalizácia vašich útokov.

Je nepochybne pravdou, že dlhším hraním Infinity Blade sa časom dostaví stereotyp a mierna frustrácia z toho, že niektorých protivníkov si zopakujete aj 10x bez toho, aby ste dostali čo i len o kúsoček ďalej. Ak si však titul budete užívať po kúskoch, dočkáte sa bez diskusií jednej z najprepracovanejších hrateľností, aké nám k dnešnému dňu platforma Apple ponúka. Nehovoriac ani o tom, že už len po technickej stránke je Infinity Blade tak atraktívnym titulom, že ho nevidieť a nevyskúšať na vlastné oči a ruky by bolo vskutku trestuhodným činom.