Jesper Kyd - inovátor hernej hudby

Cesta na začiatok – Ako väčšina známych skladateľov, aj Jesper sa hudbe venoval už v ranom veku, kedy začal hrať na klavír, vďaka čomu nadobudol veľkú lásku k hudbe a niekoľko rokov navštevoval rôzne kurzy pre učenie sa hry na klasickej gitare, čítanie nôt, základy klavírnych kompozícií, ba dokonca aj zborový spev. Mal najlepšie predpoklady na to, stať sa vynikajúcim skladateľom filmovej hudby, no namiesto odchodu z rodného Dánska do Hollywoodu sa vrhol do vôd demo scény.

Demo scéna bola v 80. rokoch plná nadaných programátorov, ktorý sa snažili so svojimi výtvormi dostať z vtedy populárnych systémov Amiga čo to šlo. Jesper, od svojich štrnástich rokov tvoriaci hudbu na svojom prvom Commodore 64, sa so známou skupinou Silents DK podieľal v spolupráci s programátormi z Crionics na jednom z najznámejších dem, Hardwired. Limitovaný štvorzvukovými kanálmi v 8-bitovej hĺbke dokázal stvoriť atmosférický hudobný podklad. Práve táto spolupráca sa mu stala priam osudovou.

Po tomto úspechu sa rozhodol demo scénu opustiť a vrhnúť sa na profesionálnu dráhu skladateľa hernej hudby a po niekoľkých úspešných projektoch sa presťahoval do New Yorku, kde si založil svoje vlastné hudobné štúdio. Písal sa rok 2000 a z rodného Dánska mu prišla ponuka od čerstvo založeného, herného štúdia IO Interactive, ktorého majoritnú časť tvorili ľudia v minulosti spolupracujúci práve na deme Hardwired spolu s Jesperom.

„Je úplne jedno, ako dobrá je vaša hudba. Ak ju niekto použije dvadsať krát na zlom mieste, tak nebude znieť dobre.“

Zmluva s nájomným zabijakom – Jesper mal už tou dobou nejaké skúsenosti s tvorbou hudby do áčkových hier a tie zužitkoval pri tvorení hudby pre prvý diel hry o chladnokrvnom, nájomnom zabijakovi, Hitmanovi, ktorý sa dnes radí medzi najrešpektovanejšie herné série. Siahol po temnej, ambientnej náloži úderných rytmov, perfektne vystihujúcej nekompromisne smrtiacu atmosféru prvého dielu. Vďaka veľkému úspechu, ktorý Hitman zaznamenal, sa okrem väčšieho množstva ponúk  dostal Jesper aj k tvorbe hudby pre nasledujúci diel, kde si už mohol dovoliť spoluprácu s veľkým orchestrom, čo aj patrične využil a Hitman 2 priniesol omnoho pompéznejší soundtrack nahraný orchestrom v Budapešti spoločne s maďarským, rádiovým zborom. Rôzne nominácie na najlepší soundtrack roka na seba nenechali dlho čakať a treba dodať, že mnoho ich bolo aj premenených na víťazstvo.

Medzi druhým a tretím dielom je nutné spomenúť jeho prácu na hre Freedom Fighters, kde Rusmi okupovaný New York dokresľuje unikátnym spojením elektronickej hudby s epickými chorálmi, evokujúcimi sovietske Rusko, za čo si od mesačníka Film Score vyslúžil prezývku „Vangelis na steroidoch“. Ako jednu zo zaujímavostí sám Jesper uvádza, že hudbu skladal len nejaký čas po udalostiach z jedenásteho septembra a tak nemal najmenší problém sa pri skladaní vžiť do role Američana bojujúceho za slobodu, čo je na výsledku aj počuť.

S tretím dielom Hitmana sa vrátil k temnej, elektronickej zvukovej palete, podobnej prvému dielu, no vďaka absencii akýchkoľvek obmedzení sa mohol s výsledným produktom pohrať oveľa viac a tak pokračoval v mixovaní klasickej a elektronickej muziky, čo mu prinieslo ďalšie z mnohých ocenení, ktoré počas svojej kariéry získal. Tento krát išlo o British Academy Video Games Awards. V poradí štvrtý a zatiaľ aj posledný diel Hitmana so sebou priniesol snáď všetko, čo spájalo predošlé diely. Opäť temná elektronika, hlboké, latinské chorály, bohaté, orchestrálne pasáže sa tu mixujú v jedno a vytvárajú niečo úplne nové, niečo, čo môžeme nazvať Kydovským trademarkom.

Od zabijaka k zabijakom – Jesper sa síce najčastejšie spája práve s Hitmanom, ale svoje schopnosti využil do dnešného dňa na viac než dvadsať ďalších hier. Okrem spolupráci na soundtrackoch k známym značkám ako Splinter Cell, Gears of War či Unreal Tournament a iným kvalitným kúskom, sa ďalším z jeho hitov opäť stala séria o zabijakoch. O niečo agresívnejší Kane & Lynch doplnil rovnako agresívnejšou kanonádou temnej elektroniky, mierne pripomínajúcou tretieho Hitmana. V prípade hier Assassin´s Creed sa však jedná o diametrálne odlišné univerzum, čo si vyžadovalo aj patričný prístup ku skladaniu muziky.

Zatiaľ čo prvý diel sa odohráva vo Svätej zemi v dobách križiackych výprav, druhý sa presúva do renesančného Talianska. To všetko s krátkymi vsuvkami z nášho obdobia. Čo znamená, že si obidva diely vyžadovali odlišné postupy pri tvorení hudby. Jesper si hodenú rukavicu zdvihol zo zeme a pre prvý diel stvoril cenami ovenčený soundtrack plný arabských motívov a hudobných nástrojov v spojení s tradičnou elektronikou a chorálmi. Nie inak tomu bolo aj v pokračovaní, kde arabské kúzlo nahradil tým renesančným a aby to všetko znelo historicky a zároveň aj moderne, pridal okrem elektroniky aj elektrickú gitaru. Celkovo sa séria môže popýšiť bohatým množstvom hudobných nástrojov, vyzdvihujúcich tak kvalitu hry do výšin, kam sa pozreli len tí najlepší. A to aj vďaka tomu, že k nahrávaniu mal k dispozícií to najlepšie z Hollywoodu.

Čo ďalej? – Jesper, momentálne žijúci v Los Angeles sa o svoje ďalšie pôsobenie rozhodne báť nemusí. O pokračovaní Hitmana, Assassin´s Creed a Freedom Fighters sa vie už teraz a bolo by veľkým prekvapením, ak by sa na nich nepodieľal po hudobnej stránke práve on. Navyše s každým ďalším soundtrackom sa zvyšuje záujem o jeho služby a tak sa od neho po tejto stránke máme ešte načo tešiť.

Okrem toho v týchto dňoch pracuje na svojom prvom sólovom albume, ktorý produkuje spoločne s Jeffom Blenkinsoppom, ktorý spolupracoval s Pink Floyd, The Who či už vyššie spomenutým Vangelisom. Mali by sme sa teda tešiť na tradičnú, elektronickú nálož v Jesperovom štýle.