Metal Gear Solid: Peace Walker

Metal Gear je skvelá herná séria, ktorá obsahuje už niekoľko hier na NES, Playstation, PSP a PC. Ja som sa s ňou zoznámil práve vďaka PC konverzii v podstate tretieho dielu série – Metal Gear Solid. Práve na PC to bolo niečo úžasné, čo som vlastne nemal inak šancu hrať na tejto platforme.  Obrovsky ma potešil druhý diel a veľmi zarmútil tretí, ktorý sa už bez Playstation 2 hrať nedal. V podstate Guns of Patriots bol jedným z dôvodov prečo som sa nakoniec rozhodol kúpiť si PS3. Takže môžem povedať, že ku celej sérii mám jednoznačne pozitívny vzťah. Na PSP som sa stretol už s tromi hrami z MGS série. MGS Acid! 1 a 2 a MGS: Portable Ops, ktorá trošku trpela ovládaním, ale inak to bola zaujímavá hra. Preto som sa celkom tešil na Peace Walkera. Tentokrát bola jeho cesta ku mne trošku dlhšia a napriek tomu, že Sony má dobrý zvyk posielať hry ešte pred samotnou recenziou, Peace Walker sa ku mne dostal až teraz. No ale dosť bolo prázdnych rečí, poďme sa pozrieť na hru.

Peace Walker je plnohodnotným MGS produktom, ktorý sa môže smelo zaradiť po bok ostatných hier na veľkom PSX. Áno, nie je to ťahový Acid!, je to dokonca lepšie ako Portalbe Ops, je to jednoducho skvelá hra. Ocitneme sa v koži Snakea, nie však toho, ktorého poznáme z hier, ale toho pôvodného, ktorý dostal neskôr prezývku Big Boss. Píše sa rok 1974 a Snake opustil spojené štáty, aby vytvoril svojich Militaries Sans Fronieres, alias vojaci bez hraníc. Tu ho vyhľadá profesor s mladučkou a krásnou študentkou (ktorej meno je mimochodom Paz, čiže mier), a poprosí ho o pomoc, pretože Kostarika je pomaly obsadzovaná agentami CIA. Snake najskôr odmieta, ale keď mu profesor pustí pásku, ktorá dokazuje, že Boss, teda bývalý Big Boss, agentka ktorú mal Snake zabiť, je stále nažive, zaujme ho to. A tak sa vydáva do Kostariky, aby zistil, čo sa vlastne deje. Celý príbeh je rozprávaný niečím ako animovaným comixom, kde sa striedajú obrázky a všetky hlasy sú nahovorené. Občas môžeme aj do tohoto deja niečím zasiahnuť, či dokonca si zahrať minihru. Príbeh ako taký je úplne skvelý a i keď samotné dohranie hry na prvý krát trvá asi 20-30 hodín (podľa šikovnosti), celý čas je to silný motivátor prečo hru neprestať hrať.

MGS je 3D hrou, ktorú je teoreticky možné hrať ako strieľačku, ale oveľa väčšia zábava je hrať tak, ako to bolo zamýšľané, čiže takticko – špionážnu hru. Môžeme sa plížiť zákutiami, dávať si pozor aby nás nikto nevidel a namiesto zabíjania protivníkov jednoducho omračovať. Toto má aj sekundárny dôvod. Ak omráčenému protivníkovi priviažeme na opasok balónik, ten ho vynesie hore a vrtuľník ho odvezie do nášho centra. Ale o tom neskôr. Zvyčajne je jedna misia zložená z viacerých máp, ktoré sa dajú šikovne prejsť väčšinou bez potreby jediného výstrelu. Na konci každej z nich dostaneme hodnotenie ako sme si viedli. Čím menej krvi, tým lepšie.

Zatiaľ sa teda bavíme o klasickom MGS. Poďme teraz na spomínaný Jagged Alliance. Vojaci, ktorých unesieme sú prenesení do vznikajúceho Outer Heaven. Áno, presne toho, ktoré Solid Snake zničil v pôvodnom Metal Geare. No a práve títo unesení posluhovači sú zapojení do procesu a pridelení či už priamo na taktické zásahy, alebo na výskum, či zdravotníctvo. Jednoducho vzniká plne funkčná organizácia. Tu rozdeľujeme čo sa ako ďalšie vyvinie, aké zlepšenia zbraní alebo príslušenstva. Tu sa liečia zranení vojaci z iných misíí, dokonca potrebujeme prideliť pracovníkov aj do logistiky a zásobovania, inak nám všetci pomrú od hladu. Jednoducho veľa vecí na ktoré sme zvyknutí práve zo staručkého Jagged Alliance, alebo UFO. Skvelé. A MGS: Peace Walker sa dá hrať aj online. Je možné si dať deatmatch, alebo si zahrať coop celú hru, kde sa dajú hrať jednotlivé misie v spolupráci s iným hráčom, a súboje s bossom dokonca v štyroch. No a tu prichádza aj pokémon. Svojich nohsledov (fakt neviem nájsť vhodné synonymum pre henchmen) si môžeme s ostatnými hráčmi vymieňať a zlepšovať tak svoj Outer Heaven. Mimochodom, časom dokážeme postaviť aj vlastný Metal Gear...

Grafické prevedenie hry je vzhľadom na možnosti PSP úžasné. Síce sa skoro stále pohybujeme v džungliach Kostariky, ale čas od času natrafíme na drobný detail, ktorý nám predvedie, že tvorcovia to s hrou myslia smrteľne vážne. Drobnosti ako dúha, alebo poletujúci motýľ jednoducho oživia celé prostredie. Rovnako skvelo vyzerajú aj akoby ručne, ceruzkou kreslené flashbacky do minulosti a už spomínané comixové rozprávanie samotného príbehu. Jednoducho grafika plne využíva PSP a občas ho snáď aj núti újsť ďaleko za hranice možností. Po zvukovej stránke hre nieje tiež čo vytknúť. Všetky dialógy sú nahovorené, hudba nádherne dokresľuje prostredie, zvuky zbraní sú tiež skvelé, krásne rozlíšime či sa potichu plazíme, alebo hlučne utekáme. Dá sa len tlieskať tvorcom.

Posledná vec ktorá môže hru ešte nejako pokaziť je samotné ovládanie. Ako vám však musí byť jasné už zo samotného úvodu. Nepokazí. Ovládanie je tiež dovedené do dokonalosti a všetko skvelo sedí v ruke. Jediné čo občas zamrzí je kamera, keď ju nejako počas zbesilej akcie nedokážeme otočiť tak, aby sme videli súpera s ktorým sa vlastne bijeme. Toto je jediná chybička krásy ktorú hra má.

Ak to mám zhrnúť, nutnosť pre fanúšikov, a výborná hra aj pre ľudí, ktorí k MGS zatiaľ vôbec nepričuchli. Jednoznačne odporúčam.