Gran Turismo 5

Gran Turismo 5 sa bez problémov zaradilo medzi fantómové hry ako Duke Nukem Forever, alebo ešte donedávna Alan Wake. Jeho neustále odklady spôsobovali nejeden infarktový stav a Polyphony Digital si z hráčov urobili bláznov, ktorí sa tešia na určitý dátum, aby sa o pár dní tešili na úplne iný. Tomu všetkému je ale koniec a Gran Turismo 5 už mocne buráca v nejednej mechanike. Jedna otázka sa však už 5 rokov nemení. Je dokonalé? Je to revolúcia v pojatí automobilových simulátorov?

Nuž záleží od uhla pohľadu a hlavne kontextu. Ako to myslím? Ak ste reálne rozmýšľajúci človek, ktorý si, síce kŕmený Yamaguchiho reklamnou masážou, dokáže zložiť ružové PS3 okuliare, budete sa až príliš často čudovať, čo sakra robili Japonci tých 5 rokov počas vývoja. Ak ste však GT fanboy, tak zažijete pravý herný orgazmus a nikto a nič vás nepresvedčí, že to mohlo a malo vyzerať lepšie, alebo prinajlepšom to mohlo vyjsť o dva roky, či rok skôr. To, že GT je séria tak torchu japonsky špecifická nemusím zoširoka rozprávať. Aj laikovi to bude jasné od prvých chvíľ hrania. Tam kde si Forza 3 vystačila so strohým dizajnom a jednoduchým menu, vám GT ponúkne množstvo sekcií, podsekcií, tlačítok a neviemčoho ešte. Ak ste vo svete GT nováčik, budete to mať ťažšie ako u konkurencie, tá sa vybrala cestou zjednodušovania a vysvetľovania, v GT platí, že na všetko treba prísť sám. Prvé čo vás mierne šokuje je inštalácia, mám za to, že 6,49 GB, ktoré hra zaberá už v dnešnej dobe nie je nič svetoborné, preto ma 40 minút inštalácie nepríjemne prekvapilo. Hlavne keď mi hra spočiatku oznamovala, že inštalácia bude trvať 13 minút. Táto hláška tam potom bola zobrazená ďalších cca 20 minút. Nič iné ako odporučiť inštaláciu však nemôžem, pretože aj s ňou je každý loading až nepríjemne  dlhý a bez nej si počas niektorých načítaní len v menu, môžete pokojne odskočiť na otočku, zvládnuť dnešný školský rozvrh. Ak si ale myslíte, že hneď po inštaláci skočíte za volant a budete trhať asfalt, tak ste na omyle, hra vás totiž donúti nainštalovať si aj cca 130 MB veľký patch, ktorý vám sprístupní online hru. V súčasnej dobe už tých patchov je viacej. Až potom konečne uvidíte vytúženú úvodnú obrazovku samotnej hry  a spustí sa správne japonské fetišisticky dlhé intro. Našťastie sa dá odkliknúť.

Základom celej hry je opäť kariérny GT mód, ale okrem neho samozrejme nájdete aj obľúbený a pre rýchlokvasených jazdcov ako stvorený Arcade mód a ak by ste mali dosť jazdenia proti umelo (ne)inteligentným jazdcom nie je nič ľahšie ako zvoliť online pretekanie. Tu vás ale už dopredu upozorňujem, že zaň by si dovolili PD vyťahať za uši asi najviac, pretože to čo ponúka sa, mám taký pocit, za 12 rokov čo je séria GT na svete zmenilo len minimálne a oproti takej konkurenčnej Forze 3, s ktorou sa aj sám Yamaguchi rád porovnával v tomto GT pôsobí ako dorastenec proti niekoľkonásobnému majstrovi sveta. Ale k multiplayeru sa ešte dostaneme. Samozrejme každý kovaný pretekár nebude váhať ani sekundu a okamžite kliká na GT mód. Tam ho hneď zavalí množstvo informácií, tabuliek a sekcií. Ako som už spomenul, japonská filozofia série GT na začiatočníkov nehľadí s láskavosťou a pochopením jeho nevedomosti, ale zasa nebojte sa, že by vám to znehodnotilo pocit z hry. Len si budete musieť zvyknúť. Veteráni série si zvykať nemusia. Ostalo tu všetko dobé z ostatných dielov a pribudlo pár noviniek. Ako prvé budú zrejme každého pretekára zaujímať autá. Takže prvá cesta vedie do garáže, aby ste zistili, že v nej okrem pavúkov, studeného vetra a pár plagátov nahých krások z rokov dávno minulých nie je vôbec nič. Možno vás prekvapia záložky na ľavej strane, kde sa dočítate o nejakých tých "standard cars" a "premium cars", ale to vás zatiaľ ešte veľmi netrápi a tak s málom ušetrených peňazí utekáte do najbližšieho obchodu kúpiť nejaký ten nablýskaný zázrak, na ktorý budete s nostalgiou spomínať, keď raz budete novinárom vysvetľovať aké to je prekonať rekordy takých postáv akými boli, alebo sú Schumacher, či Vettel. Samozrejme ak vás trápia finančné suchoty, môžete nákup vozidla riešiť aj bazárovým spôsobom. Stačí len zájsť do sekcie s použitými automobilmi a vybrať si čo vám vyhovuje. Po nákupe takéhoto vozidla však odporúčam hneď auto "vykurírovať" v garáži, prehnať ho diagnostikou, vymeniť olej, atď. Samozrejme nie je to vždy nutné, záleží od jeho opotrebovania, ale treba s tým radšej počítať a nebyť prekvapený, že sa vám nákup ojazdeného auta predraží.

"Autíčiek" je na prvý pohľad úctyhodný počet. Niečo cez tisíc modelov (1031 ak ma pamäť neklame) vás samozrejme ohromí, lenže nie je všetko Ferrari, čo je červené. Spomenul som akési "standard" a "premium" autá a tu je malý kameň úrazu. Autori totiž detailne spracovali a namodelovali len tieto prémiové autá. Je ich 182, čo nie je málo, ale to, že ostatné autá sú prebraté z minulých dielov a len minimálne doupravované pre ten súčasný si všimne aj laik a človek si opäť položí tú, v tomto prípade, okrídlenú otázku o tom ako vyzerá práca priemerného Japonca v Polyphony Digital počas päťročného vývojového cyklu GT5. Nevravím, že 182 je málo a nevravím, že nie sú skutočne krásne spracované, hoci kokpity by sme u konkurencie našli spracované aj krajšie. Lenže nemožnosť u štandardných áut prepnúť sa do kokpitu a hlavne ich neveľmi príkladné grafické prevedenie je mínuska, ktorá sa len tak obísť nedá. O to viac zamrzí, že mnohé autá, ktoré sú brané ako štandardné by ste chceli vidieť aj zvnútra a užiť si ten pocit, že sedíte v kokpite. Našťastie sklamanie z toho, že Yamaguchi zasa raz nehovoril úplnú pravdu opadne celkom rýchlo. Stačí sa totiž nechávať unášať pocitom pretekára a sadnúť si do vášho vysneného auta. Dôrazne upozorňujem, že hrať Gran Turismo 5 s volantom a bez neho je obrovský rozdiel. Samozrejme dá sa hrať aj s dualshockom, ale pocit a zážitok z jazdy sú úplne niekde inde. Je rozdiel piť whisky z Tesca za 10 eur a je rozdiel kúpiť si kvalitný drahý dvanásťročný Jameson. Ja som mal k dispozícií skvelý volant Logitech G25, ktorý s Gran Turismom funguje v skvelej symbióze. Pocit keď vám presne dávkovaný force feedback dáva možnosť ovládnuť šmyk a zrovnať brutálnu silu motora za, alebo pred vami je neopísateľný. O to viac vynikne vaše umenie zvládať volant pri rôznych povrchoch trate. Stačí totiž presadnúť z klasického trhača asfaltu, napríklad do Loebovej C4 WRC, alebo ešte lepšie do mojej obľúbenej Lancie Delta Integrale a asfalt vymeniť za šotolinu, alebo sneh a Gran Turismo sa mení na úplne inú hru. A pokojne do môjho brata môže hodiť kameň ten, kto si myslí, že hral na konzolách lepšie rally ako to v GT5. Neverím, že priletí jeden jediný kamienok. Nedávno vydaná oficiálna hra WRC je tak o dve kategórie, čo sa týka prenesenia zážitku z riadenia na cestách mimo asfaltu, nižšie. Pochopí to každý, kto prvýkrát zažije pocit kedy jemným pohladením brzdy a korekciou volantu v kombinácii s ručnou brzdou preletí tiahlu zákrutu "zadkom" napred, aby brutálnym zošliapnutím plynu v pravý moment vyletel zo zovretia pôsobiacich síl a nechal súperov len zbierať stotiny a desatiny sekúnd niekde v prachu za sebou.

Ale netreba sa báť, autori si dali záležať aj na jazde na asfalte, takže pocity pri jazdení na okruhoch nie sú o nič horšie. Stačí vám len trafiť také nastavenie pomocníkov pri riadení, aby ste stále mali pocit, že ovládate auto vy a užijete si porciu kráľovskej zábavy. S týmto konštatovaním sa však spája aj určitá kontroverzia. Autori GT5 sa totiž rozhodli, že začiatočníkom hru sprístupnia tak, že prvých 20 levelov mierne zjednodušia pravidlá. To znamená menej penalizácií za vaše chyby na trati, ale predovšetkým to, že do 20 levelu nepoznáte čo je to poškodiť auto. A to ani vtedy, ak ho v 300vke opriete čelne o zvodidlá. Polyphony Digital prišli so šalamúnskym rozdelením stupňov poškodenia do 3 úrovní. V prvej úrovni do cca 20 levelu môžete búrať ako chcete nič sa vám nestane, od 20 levelu si treba dávať aký taký pozor, pretože autá už vykazujú príznaky poškodenia a v prípade nárazov už je výrazne cítiť zmeny jazdných vlastností. Tretia úroveň začne platiť až cca od 40 levelu a tam už kolízny model viacmenej funguje stopercentne, čiže vaše auto sa ničí zvonka aj zvnútra a každý prudší náraz znamená koniec nádejí. Opäť je tu však, ale. Detailné deformácie karosérie si totiž vychutnáte len pri prémiových vozidlách, pri štandardných máte smolu. Či vám tento systém rozdelenia kolízneho systému do úrovní vyhovuje je len na vás, ja za seba poviem, že ma to neobťažovalo. Viem však pochopiť nárek veteránov GT. Aby ste si však mohli zajazdiť, treba si vybrať, kde čo a ako. Respektíve najprv sa musíte rozhodnúť, či vôbec chcete jazdiť, alebo nie. Na to slúžia módy A-Spec a B-Spec. Ak zvolíte ten druhý menovaný, stávate sa manažérom pretekárskeho týmu a svojho jazdca ovládate formou svojich rozhodnutí, nákupov atď. Ale GT5 by malo byť o jazdení, takže počítame s tým, že sa rozhodnete pre A-Spec. Tu nájdete 6 úrovní s pretekmi, pričom spočiatku je prístupná len Beginner úroveň a svojim postupom a zlepšovaním svojho levelu odomykáte ďalšie úrovne. Každá úroveň obsahuje cca 9 jazdeckých sérií, ktoré obsahujú buď jeden, alebo viacero šampionátov, alebo len jeden, či viac pretekov nijako na seba nenadväzujúcich. Každá séria pritom má určité obmedzenia (až ná výnimky, ktoré sú bez obmedzení), takže sa do nej môžete prihlásiť len s určitým typom vozidla. Prijal by som však troška väčšiu špecifikáciu obmedzení, pretože postupným tuningom vozidla, môžete aj z obyčajného Peugeota 207 spraviť monštrum, ktoré potom vedľa svojich, často nevytunovaných, príbuzných z kategórie pôsobí ako z inej planéty.

Už tento mód sám o sebe by stačil iným hrám na to, aby ich autori veselo začali masovo vyrábať, ale séria GT je známa svojim megalomanským pojatím a piaty diel nijak nevystupuje z rady. Celkový počet pretekov v kombinácii s ostatnými aspektami v hre nám výsledný čas hrania posúva vysoko nad 100 hodín. Tradičnou zložkou GT sú licencie, ktorých získaním sa vám odomykajú ďalšie a ďalšie preteky. V tomto dieli tomu nie je inak. Aby ste sa posunuli ďalej v pomyselnom leveli vašich schopností a mohli tak sadnúť za volant skutočných špeciálov, potrebujete na to vodičák, alebo v tomto prípade licenciu. Funguje to klasicky tak, že plnením určitých úloh, ako napríklad prejsť určitý úsek trate za daný čas získavate poháre a ak splníte všetky podmienky udelenia licencie, to znamená získate zlatý, strieborný, alebo bronzový pohár v každej úrovni, dostanete požadovanú licenciu. Treba však povedať, že to nie je také ľahké ako sa zdá, hoci sa samozrejme môžete uspokojiť s bronzom, na ktorý vám stačia aj úplne základné pretekárske zručnosti, často vám vaša vlastná ješitnosť nedovolí skončiť skôr ako získate zlatý pohár. Lenže to nie je také jednoduché, časy sú skutočne šibeničné. Čo mňa však na GT5 bavilo najviac boli Specials, to je špeciálna sekcia v ktorej sa postupne učíte jazdiť na rôznych autách, povrchoch a za rôznych podmienok. Funguje tak trocha ako Licencie, ale je omnoho zábavnejšia. Už len tým, že často nebojujete len proti času, ale aj proti súperom. Čaká vás tu škola motokár, Jeff Gordon vás naučí o čom sú a aké kúzlo majú preteky NASCAR, ďalej si zajazdíte na vanoch od Volkswagenu, na severnej slučke Nürbürgringu sa preženiete s veteránom z dielne Mercedesu, aby vás napokon naučil jazdiť rally samotný Seb Loeb. Skutočne tu som sa bavil najviac, najviac som si zanadával (skúšobný okruh Top Gear v extrémne pretáčavom Lotuse je neskutočné maso), jednoducho Specials autorom GT5 vyšli na výbornú.

Ale poďme opäť k jednému malému sklamaniu. Tým sú trate. Autori sa síce chvália, že ich počet presahuje sedemdesiatku, ale to sú zasa len marketingové žvásty. Unikátnych tratí je ak som dobre rátal 27. Reálnych, ktorých je menej ako sa očakávalo, aj vymyslených, ktoré sú prekvapujúco zábavné. Ja nevybočím z davu a vyhlásim, že suverénnym labužníckym kúskom je Nürbürgring. Je neskutočné akú má táto dráha charizmu a ako sa s vami pohráva. Na Logitechu G25 je však skutočné potešenie plávať v jej zákrutách. Ale sú tu aj iné lákadlá, napríklad mestské okruhy, ktoré ja veľmi neobľubujem, ale ak vás láka možnosť zajazdiť si Tokyom, Londýnom, či Rímom, kde sa rútite v tesnej blízkosti Kolosea (v skutočnosti si dokážem prestaviť zdesenie pamiatkárov, keby sa okolo Kolosea v plnej rýchlosti preženie 16 superšpeciálov a to ešte niekoľkokrát za sebou), určite si ich užijete. Ale aj tak je tých 27 tratí málo, čakal by som viac. S traťami si treba spojiť aj počasie. To je sčasti dynamické. Prečo sčasti? Pretože sa z nejakých mne neznámych dôvodov mení len na určitých tratiach. Ale zasa stojí to za to, rovnako tak dynamický prechod zo svetla do tmy a naopak. Od tratí sa presuňme opäť do paddocku do vášho virtuálneho motorhomu. Ten totiž obsahuje, okrem iných, menej podstatných vecí, aj napríklad možnosť tuningu. A ten je pomerne bohatý, nesmiete si však pod slovom tuning predstavovať to, čo nás o ňom učili filmy Fast and Furios a podobne. Vizuálny tuning tu síce tiež je zastúpený, ale len v minimálnom rozsahu. Ak ste od GT5 čakali nejakú prehliadku metrosexuálnych výtvorov šialených designérov zabudnite. O to viac sa, ale vyžijú mechanici, rôznych nastavení čohokoľvek tu je neúrekom. Je len na vás ako si auto vyladíte, motor, prevodovku, či pneumatiky si vie prestaviť, alebo kúpiť každý, ale ďalšie taje tuningu a mravčiu prácu s nastavením detailov svojho auta si užijú len skutoční majstri francúzskeho kľúča.

Samostatnou kapitolou je potom multiplayer. Na to aby ste si ho zahrali musíte mať nainštalovaný patch. Inak máte smolu. Po jeho inštalácii u mňa, ale ako som pozeral, tak aj u mnohých iných zavládlo menšie sklamanie. To čo ponúka online jazdenie GT5 je len priemer. Počas mojho recenzovania boli k dispozícii len jednotlivé preteky, bez možnosti nejakej nadväznosti ďalších. Žiadne šampionáty, kombinácia pretekov nič. Významnou udalosťou je ale to, že sa proti vám môže postaviť až 15 ďalších online pretekárov, čo bolo doteraz v konzolovom košiari niečo nepredstavitteľné. A takéto preteky majú svoje grády, boj o desiate miesto býva tiež zaujímavý. Škoda len, že zatiaľ neexistuje nejaká možnosť všeobecného porovnania sa v rámci nejakých tabuliek, rebríčkov atď., ale verím, že to do budúcnosti doplní niektorý z patchov. Celkovo však, zdôrazňujem ZATIAĽ, multiplayer nenadchne.

Ako vyplynulo už z predchádzajúcich odsekov GT5 nie je hra bez negatív. A to hlavne takých, ktoré sa síce dajú odpustiť, no v kontexte s päťročným vývojom jednoducho prekvapia. Iritovať vás bude napríklad neskutočne tupá AI vašich protivníkov. Tí sa držia jednej stopy a jazdia vo vláčiku za sebou, niežeby sa nepredbiehali to nie, sem tam nejaký manéver vykúzlia, ale ich ortodoxné vyhľadávanie jednej stopy by sa v takejto hre objavovať nemuselo. S tým súvisí aj jav, ktorý sa objavuje vo veľmi veľa hrách podobného typu ako GT5. Ak sa stane, že vrazíte do súpera, len v minime prípadov to skončí tak, že by z toho pre neho vyplynuli nejaké dôsledky. Ak však niekto vrazí do vás, prakticky okamžite idete do šmyku, hodín a môžete len nadávať na to, že nejazdíte v rovnakých koľajniciach ako vaši súperi. Vyslovene smiešne pôsobí ak vás súper, stále sa snažiac držať ideálnu stopu, naberie zboku a tlačí vás pred sebou až kým vás neotočí, alebo sa mu nejak neuhnete, hoci ho tým evidentne brzdíte. Rovnako neférovo sa hra správa aj v niektorých situáciách na trati. Napríklad v sérii Specials sa často nemôžete dotknúť kužeľov, či bariér okolo cesty, ak tak urobíte znamená to automatickú diskvalifikáciu. Na vaše prekvapenie, ale budú od vašich súperov kužele len tak odskakovať, takže vás v zákrute pokojne podídu tadiaľ, kadiaľ vy nemôžete prejsť. Sú to síce detaily, ale niektoré dosť podstatné. Okrem toho si určite všimnete, že grafika už tiež nie je zrovna vo vrcholnej forme. Objekty okolo trate sú niekedy vyslovene škaredé a len na efekt, aby boli. Takisto rozmazané modely "standard" áut nepotešia oko náročného hráča.Nerád to hovorím, ale čakal som, že detaily budú vychytané.

Ako celok ale nemožno Gran Turismo 5 hodnotiť negatívne. Je to to najlepšie čo v súčasnosti v žánri automobilových simulátorov na PS3 nájdete, len svoje miesto na tróne už toto dielo neobhajuje tak jasne ako predtým. Snaha o dokonalosť nevyšla, ale napriek tomu sa budete kráľovsky zabávať.