James Bond 007: Blood Stone

S tou neohrozenosťou Jamesa Bonda spomínanou v úvode to na poli hier nikdy nebolo veľmi slávne. Iste, kedysi pradávno sme sa dočkali pre konzoly tak trocha zlomového Golden Eye, ktorý sa mimochodom v týchto dňoch dočkal svojho upgradovaného znovu vydania na Nintendo Wii a DS. Avšak všetky ostané dobrodružstvá agenta 007 jednoducho zapadli v herných dejinách ako ničím špeciálne, rádoby špiónske strielačky. Ono sa vlastne ani veľmi nie je čo čudovať, filmy o agentovi s povolením zabíjať nikdy o zabíjaní v podstate neboli, ale skôr o šialených naháňačkách, šikovných gadgetoch, luxusných autách, diabolských zločincoch, prekrásnych bondgirls a charizmatickom agentov popíjajúcom Martini, ktorý medzi tým vždy s ladnosťou sebe samou prekľučkuje a občas zastrelí niekoho, kto sa mu pripletie do cesty. Inými slovami Bond nie je Rambo a presne na to vývojári pri vytváraní doterajších hier o britskom národnom klenote zabúdali. Akú šancu má teda najnovšie interaktívne dobrodružstvo tohto agenta s podtitulom Blood Stone na tom niečo zmeniť?

V prvých minútach vyzerá všetko tak ako si každý fanúšik Jamesa Bonda vždy prial. Celá úvodná minimisia, ktorú môžete vidieť v gameplay videu nižšie je na jednotku a má všetko čo od úvodnej scény niečoho čo nesie názov James Bond očakávate.  Následne hra po vzore filmov príjemne  spomalí a James dostáva od M za úlohu nájsť strateného výskumníka v Turecku. Všetko sa to samozrejme celé tak trochu zvrtne a o chvíľu už James pobehuje po katakombách a snaží sa potichu likvidovať nepriateľov, následne si odbehne do kasína v Maroku, jednej továrne na chemické zbrane na Sibíri, zabehá si po strechách Bangkoku a skončí svoje putovanie v Barme. Všetko vyzerá na oko presne tak ako má, ale problémy sa začínajú objavovať v Maroku, kde hráč trocha ovládajúci angličtinu schopný si sčítať dve a dve príde na to, čo trvá Jamesovi vďaka scenáru celú hru. Bohužiaľ v tomto momente začali dochádzať nápady nielen scenáristovi, ale aj zvyšku týmu a tak sa rozhodli vyplniť zvyšok hry prakticky neustálymi monotónnymi  prestrelkami  v postupne čoraz horšie vyzerajúcich prostrediach, medzi ktorými so železnou pravidelnosťou nájdeme krátke vložky v podobe naháňačiek v autách. Možnosť tichého likvidovania nepriateľov tu síce stále je, ale leveldesign ju od určitého bodu začne úplne ignorovať a snaží sa celý gameplay točiť okolo krytia sa za objekty a eliminovania vĺn nie veľmi inteligentných nepriateľov. 

Aby to všetko nebolo také úplne jednoduché, pridali vývojári do hry ešte dva aspekty – Jamesov mobil, po ktorého aktivovaní získate tzv. detective mode skopírovaný z Batman Arkham Asylum a Jamesovu schopnosť rýchlej eliminácie nepriateľov skopírovanú z Splinter Cell Conviction. V oboch prípadoch je nutné konštatovať, že ich prevedenie v origináloch je o triedu až dve lepšie, ba čo viac, pokiaľ ste hrali práve zmienený Conviction, tak je veľká pravdepodobnosť, že Jamesa obviníte z priemyselnej špionáže, keďže celková podobnosť týchto dvoch titulov je naozaj pomerne vysoká (miestami som mal pocit, že Sam Fisher si zohnal prestrojenie Jamesa Bonda). Keď k tomu prirátate maličkosť, že Bondove dobrodružstvo trvá len trestuhodné 4 a pol hodiny začne sa Blood Stone meniť na štandardnú, rýchlo vytvorenú hru na základe filmovej licencie, ktoré sa už s pravidelnou presnosťou objavujú spolu s premiérou každej väčšej zabehnutej značky, teda až na tú maličkosť, že v tomto prípade sa nemôžeme tešiť ani ten film, keďže žiaden nie je...

Blood Stone obsahuje taktiež multiplayer, ktorý však hrá momentálne také mizivé percento hráčov (skúšané na PC platforme), že pripojenie do hry trvá niekedy aj cez 10 minút. To by nebolo také zlé keby aspoň jeden z troch dostupných módov bol dostatočne zábavný a ponúkol prestrelky ako to poznáme z filmov o 007. Bohužiaľ multiplayer sa zvrháva vďaka krytiu za prekážky na zákopovú vojnu, kde si stačí nájsť dobrý spot a likvidovať okolo pobiehajúcich hráčov – jednu celú hru som odohral s myšou v jednej ruke a nanukom v druhej a prekvapivo som skončil ako najproduktívnejší hráč...

Blood Stone vychádza súbežne s PC verziou aj na PS3 a Xbox 360. Z danej trojice má PC verzia najlepšie vyzerajúci vizuál – nasvietenie scén, ako aj jednotlivé efekty vyzerajú pôsobivo a až do levelu v kasíne Maroku sa budete kochať pekne vymodelovanou architektúrou drahých lokácií, ktoré už k Jamesovi Bondovi neodmysliteľne patria  (viď. video). Zvuková stránka hry je na tom pomerne biedne – Bond aj M sú nadabovaný síce svojimi filmovými predstaviteľmi, ale v tomto prípade si vyberajú svoju slabšiu chvíľku (miestami som podozrieval Activision, že namiesto Craiga zohnali len niekoho kto napodobňuje jeho hlas), a pokiaľ čakáte hudbu s filmov budete taktiež sklamaní.

Blood Stone ako aj Bond mal potenciál, čo jasne dokazuje prvá tretina tejto inak krátkej hry, ktorá vcelku úspešne replikuje atmosféru z filmov. Následne sa však zvrháva na nudu, ktorej nepomôže ani suché Martini a zase raz podkopáva agentovi jej veličenstva nohy.