Lionheart: Kings’ Crusade

Neocore Games nie sú na poli historických stratégií nováčikom, čo dokazuje ich predchádzajúci titul zo stredovekej Británie – King Arthur. A asi nikoho neprekvapí, že hry majú viac spoločného než len známych anglických panovníkov ako hlavné postavy. Hráčom, ktorí poznajú a hrali Kráľa Artuša, bude ovládanie novej hry známe, noví hráči majú pred sebou veľkú výzvu, pretože Levie srdce nedostane vo Svätej Zemi nič zadarmo.

Avšak nielen kráľ Richard to mal ťažké, ale aj ja som to mal v úvode pomerne náročné. Hru som mal k dispozícii v rámci novinárskej digitálnej distribúcie, aké však bolo moje prekvapenie, keď mi Lionheart spadlo po úspešnom dohraní prvej misie. Človek si povie, že to sa predsa občas stáva a tak hrám znovu s rovnakým výsledkom, to už som začal vetriť, toto predsa nie je v poriadku. Na internete som našiel niekoľko fór, kde sa tento problém riešil a tak neostávalo než vyskúšať všetky možné riešenia. Celé toto by som tu nepísal keby sa hra dala ukladať počas misie, lenže táto možnosť nie je, a preto každý návod prinášal opätovné hranie. Prvú misiu som tak hral deväťkrát(!), čo znamená asi tak sedem-osem hodín hrania. Zaujímavé ale bolo vyriešenie tohto padania hry, keďže oficiálny patch bol v nedohľadne, pri hľadaní ďalších vecí, ktoré by pomohli, neušlo mojej pozornosti, že tento problém sa nerieši na wareze, na moje prekvapenie to skutočne fungovalo.

Na jednej strane si človek povie, že to je na uterák hrať dookola to isté, no na druhej strane som sa dokonale zoznámil s ovládaním hry. Lionheart jednoducho nie je pre každého. Rozhodne to nie je stratégia, kde si postavíte kvantum jednotiek a tie pošlete na smrť. Práve naopak, síce na bojisku môže byť naraz cez päťsto vašich mužov, ale ku každému z nich si v priebehu hrania vybudujete vzťah. Každú jednotku môžete totižto vylepšovať, dať jej rôzne brnenia, zbrane a elixíry. Nezanedbateľné sú aj peniaze za náhradu padlých vojakov. Určite človeka okamžite napadne porovnanie so sériou Total War, no nakoniec ani nie je moc čo porovnávať, veď v Total War spravujete provincie a staráte sa o chod krajiny, bojujete s nepriateľmi a v Lionheart nespravujete žiadne územia, len ich dobýjate a dôležitý je pre vás len manažment armády. Jediné čo sa tak dá porovnávať sú boje, ktoré sú len jedným z mnohých prvkov Total War a naopak s kráľom Richardom nerobíte nič iné. Každá hra je tak niečím iná a špecifická

Lionheart sa sústreďuje len na manažment armády, ten je tu skutočne prepracovaný. Všetko to ale stojí a padá na peniazoch, ktoré sú odmenou za každé obsadené islamské kráľovstvo. Zatiaľ som sa obmedzoval len na kráľa Richarda, no hra ponúka kampane dve. V prvej stojí Levie Srdce proti Saladinovi, v tej druhej sa Saladin postaví proti križiakom a Leviemu srdcu. Každá zo singleplayerových kampaní má zhodne po 16 misií, teda na mape je 16 sultanátov a k víťazstvu vedie len jedna cesta – podmaniť si ich všetky. Tieto dve kampane vás dokážu zabaviť v priemer okolo 20 hodín. Okrem toho ponúka hra aj klasické scenáre a samozrejme nechýba multiplayer.

Hru začínate s malým počtom neskúsených jednotiek a finančným obnosom, za ktorý si horko-ťažko kúpite dve ľahké jednotky. Potom už čaká prvý boj a musím konštatovať, že vás vcelku slušne preverí, ak ho úspešne zvládnete, s hrou už by ste nemali mať výraznejšie problémy. Ako som už písal, váš triumf vo Svätej Zemi je výrazne závislý na peniazoch. Bez nich nenahradíte straty, bez nich nenakúpite ďalšie jednotky, nevylepšíte už nakúpených vojakov, nemáte ich za čo trénovať a o priradení kapitána, felčiara alebo kňaza sa vám môže len snívať. Rozhodne sa nedá povedať, že by ste sa v peniazoch zrovna topili, skôr ich je tak primerane ba práve až nedostatok a ak chcete mať na bojisku prevahu, musíte si každý výdaj dobre premyslieť. Celé to v podstate záleží na tom, akú stratégiu v boji zvolíte a aké straty budete mať, pokiaľ nasadíte hrdinu s jeho strážami, získate v boji výraznú posilu, no ak padne čo i len jeden z nich, poriadne to pocítite, náhrada je až nekresťansky drahá, keď pošlete do útoku ľahké jednotky, budete mať síce veľké straty, ale doplnenie ich stavov nebude stáť tak moc.

Čo sa týka vylepšovania jednotiek, tak platí princíp, že z pechoty bude len lepšia pechota, z jazdy len ťažšia jazda a z lukostrelcov budú vždy len strelci, na to je dôležité pamätať pri nákupe jednotiek. Okrem tohto možného upgradu získavajú v boji vaši vojaci aj skúsenosti a môžu postúpiť až o dvanásť hodností, pričom každá hodnosť znamená jeden bod, ktorý investujete do útoku, obrany, morálky alebo výdrže jednotky. Naviac po troch leveloch získa jednotka novú špeciálnu schopnosť. Dostupné sú aj štyri úrovne tréningu pre útok a obranu, čo len ďalej posilňuje vaše jednotky. Nakoniec im môžete priradiť ešte kapitána, felčiara alebo kňaza, kňaz zvyšuje morálku, felčiar znižuje straty a kapitán povyšuje jednotku takmer na úroveň hrdinov. Posledná vec súvisiaca s vojakmi sú rôzne predmety, ktoré im môžete dať. Sú to brnenia, zbrane, elixíry a nápoje, každá z nich vylepšuje niektorý z mnohých atribútov jednotiek. Skutočne je vidieť, že to majú autori premyslené.

Špecialitou ťaženia Levieho srdca je politický vplyv. Na križiackej výprave sa totižto podieľajú štyri rôzne frakcie – Francúzi, Svätá ríša rímska, Templári a samozrejme Pápežský stolec, pričom každý si chce presadiť to svoje. Záleží len na vás, jednotlivé národy a rády vám za ich protežovanie poskytnú rôzne výhody. Celý list výhod sa vám podarí získať maximálne u jednej frakcie, takže je dobre už na začiatku tušiť, koho budete uprednostňovať. Hra vás totižto neustále tlačí do politického rozhodovania. Popri rozhodovaniach sa sem-tam objaví aj nejaká tá vedľajšia misia, znovu tak bojujete na známej mape, len neviete proti čomu budete stáť, ale peniaze navyše a bod do politiky sa vždy hodí.

Samotný boj vo mne okamžite vyvolal pocit, že hrám niektorý z dielov série Total War, grafika je na vysokej úrovni, no je poznať, že hra nie je doladená a občas je vidieť preblikávanie textúr. K dispozícii je celkom slušný rozmer zoomovania, s kamerou môžete byť priamo medzi vašimi mužmi, alebo naopak máte hru pred sebou pekne ako na tanieri, väčšinou budete využívať práve tento oddialený pohľad, aby ste ukočírovali všetky jednotky. Na bojisku je dôležité správne využívať bonusy jednotiek, ich formácie a výhody, prípadne nevýhody, terénu. Aj tu platí, že jazda je rýchla a ideálna na ničenie strelcov, taktiež ak je vo formácii a cvála dostatočne rýchlo, môže rozdupať nepriateľa, kópie a jazda sú ako voda a oheň a podobne. Formácie určujete len jednotlivým jednotkám a je ich pár, osobne by som uvítal viac ako štyri a hlavne by sa mal dať určiť útvar viacerým jednotkám. Automatické usporiadanie mi neprišlo príliš logické a naviac pokiaľ si jednotky rozostavíte a musíte sa pohnúť, o toto rozostavenie prídete. Každopádne som bol sklamaný z terénnych výhod, ktoré skôr nepostrehnete, kopec má na dostrel lukostrelcov tak minimálny vplyv, že ho ani nepostrehnete, jazda pri cvale do kopca nespomalí a podobne. Toto faux pas zráža hru, keďže vplyvy terénu boli už v prvom Shogun: Total War, čo je pekných pár rokov späť a dnes je to súčasťou takmer každej stratégie. Na druhej strane ma potešilo možnosť ukryť jednotky do lesa a prekvapiť nepriateľa, zas ale povedzme si pravdu, toľko toho lesa v hre nie, jednak v púšti ho nevyčarujete a zas pri pobreží s ním autori šetrili. Rozpačitá je občas umelá inteligencia nepriateľa, ten vás dokáže prekvapiť, keď všetky vaše jednotky zamestná a potom vás obíde jazdou a snaží sa zničiť vašich lukostrelcov, inokedy zas ak pošlete do útoku strelcov, začne sa sťahovať z ich dosahu, proti jazde dobre manévruje svojimi vojakmi, no niekedy len beznádejne stojí na mieste a nechá sa ostreľovať, inokedy proti vašim rozdeleným silám rozdelí sily aj on miesto toho, aby útočil koncentrovane na polku vašej armády. Situáciu tak opäť zachraňuje multiplayer, tam sa taktika využije naplno.

Na záver musím ale napriek všetkému konštatovať, že Lionheart: Kings’ Crusade ma veľmi príjemne prekvapila. Veľmi prepracovaný manažment vašej armády, tréning a špeciálne zbrane vás dokola nútia hodiny špekulovať, komu čo dáte, aby každý mal niečo, koho trénovať, aby to malo zmysel a podobne. Politika a vedľajšie misie ďalej spestrujú hru. Samotný boj neurazí, no Total War je v tomto zrejme lepší, každopádne záleží len na vás či chcete komplexnú správu impéria, alebo dáte prednosť len bojom. Pokiaľ teda chcete precvičiť taktiku a nemáte náladu budovať, rozhodne po hre siahnite.