Limbo

Ale najprv jednu vec, Limbo je skvelé, prepáčte nevydržal som až do konca článku, muselo to zo mňa von (tak predsa len to predčasné vyvrcholenie). Viete človeku prejde za ten rok pod rukami veľa hier a on recenzuje, chváli, haní a tak nejak si ani neuvedomuje, že 99% týchto komerčných titulov sú vlastne iba jednoduché, hoc graficky nádherné, jednohubky, ktoré vás nútia k rozmýšľaniu tak akurát tým, že hútate ako odstrániť z obalu hry ten odporný plastový návlek. Človeka pritom ani nenapadne, že na to aby sa kráľovsky bavil stačia dve farby, pár ich odtieňov, jeden malý chlapec a dlhá cesta zľava doprava.

Áno presne to je Limbo, úplne jednoduchý pochod z ľavej strany obrazovky na pravú, hmm teda jednoduchý nebude, to mi verte. Limbo vás už od počiatku zaujme. Miesto nablýskaného, wow efektami a srdcervúcimi scénami natrieskaného intra na vás vypľuje čiernobielu grafiku a malého chlapca s veľkými bielymi očami, ktorý sa pred vami na lúčke postaví na nohy. A či chcete, alebo nie po prvých pár krokoch toto stvorenie začnete ľúbiť, bude vám na ňom záležať a nič pre vás nebude dôležitejšie ako pomôcť mu nájsť jeho sestričku, ktorá sa stratila nevedno kam. Ak ste, ale citovo rozorvaná mamička, prípadne jedinec so silnou fixáciou na detské bezpečie, ktorý zamdlieva už vtedy keď dieťa skáče z posledného schodu na betón, výberom tejto hry ste príliš netrafili. V pozadí banálneho príbehu o bračekovi a sestričke sa totiž skrýva viac temnoty, smrti a násilia ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ale to zistíte hneď ako so svojim mládencom prebehnete pár metrov. Prakticky okamžite na vás dýchne atmosféra temného lesa, ktorú autori zvládli dokonale vytvoriť len pomocou odtieňov čiernej farby a takmer úplne BEZ ZVUKU! Geniálne! Netvrdím, že sa budete báť, to asi nie, ale ticho, čiernobielo a samota vo vás bez problémov vyvolá pocit úzkosti a napätia a autori vás dostanú presne tam kde vás chceli mať.

Hovorí sa tomu myslím melanchólia, pristihnete sa pri nej často pri blúdení a rozmýšľaní nad ďalšou prekážkou. Možno je to aj tým, že cítite úplnú bezmocnosť malého chlapca z obrazovky, nie je to totiž žiaden superhrdina, žiaden Chuck Norris s jeho nadpozemskými schopnosťami, ani Master Chief so svojim oblekom. Je to dieťa, bezbranné a samo a je len na vás ako ho prevediete nástrahami tajomného sveta, ktorý stojí medzi ním a jeho sestričkou. A tých nástrah je veľa, veľmi veľa. 23 úrovní, ktorých zdolanie vám bude trvať cca 5-6 hodín, podľa toho ako vám funguje sivá kôra mozgová. 23 kapitol v ktorých na vás číhajú hádanky, nepriatelia a mnoho miest, ktoré znamenajú jediné - smrť. Smrť je tu všadeprítomná a nevyhnete sa jej ani keby ste sa snažili viac ako Fico zložiť koalíciu. A smrť bolí, viem že to viete, ale tu vás bude bolieť viac ako v iných hrách, keď prvýkrát uvidíte, ako klepiec zdeformuje telíčko malého chlapca, odcvakne mu malú hlavu a z tepny ešte poslednýkrát vystrekne chuchvalec krvi zamrazí vás a nebudete to chcieť vidieť znova, ale budete, to mi verte, klepcov, ktoré vás rozsekajú, kotúčových píl, ktoré vám odrežú časti detského telíčka, alebo podláh, ktoré vášmu chlapcovi preženú telom xy tisíc voltov je tu až príliš veľa. A to nehovorím o obrovských pavúkoch, hlbokých roklinách a bodákoch, ktoré tiež zdraviu detí príliš neprospievajú.

Dánsky autori Limba sa so smrťou nehrajú, zabudnite na americkú zaťatú ochranu detí, jednoducho ak v New Yorku exploduje atómová bomba, zabudnite na to, že v ruinách a troskách mesta ostanú veselo stáť všetky deti do 18 rokov s maximálne trošku postrapateným melírom. Žiadnu falošnú solidaritu tu od Dánov nenájdete, Limbo je mŕtvymi telami detí doslova posiate, predovšetkým v prvých dvoch tretinách hry, naviac ak už teraz ohŕňate nos nad skazenosťou tohto sveta a hráčov počítačových hier vedzte, že využívanie mŕtvych tiel vašich rovesníkov je tu vec viac ako nutná i keď ich nemusíte zrovna pojedať, predsa len nie ste Argentínski rugbisti v Andách, ale často vedie cesta cez niektorú z hádaniek práve cez využitie nejakej tej voľne pohodenej, tíško sa rozkladajúcej telesnej schránky. Ja som vás mamičky varoval...

Dobre, ak ale stále krútite hlavou a pýtate sa sami seba čo ten zvrhlý nekrofilný pedofil na tej hre vidí a prečo ju tak zbožňuje, rýchlo odpovedám - hádanky. Logické, nelogické, ľahké, ťažké aj také po ktorých vyriešení sa ešte 5 minút hanbíte sami pred sebou lebo ste na niečo tak jednoduché prišli až po pol hodine, presne tie robia, spolu s tými vecami, ktoré som popísal vyššie Limbo tak dokonalým. Priznám sa, ani ja sám som nevedel ako málo mi stačí na to, aby som niečomu takto prepadol, ani vo sne by ma nenapadlo, že raz bude osviežujúcim vánkom v hre práve logika a hádanky. Zabudnite na to, že vám Limbo bude pomáhať, ha há to teda určite, toto nie je Modern Warfare 2, ktoré zvládne dohrať na strednej obtiažnosti aj mentálne retardovaný autista s jednou rukou. Tu vám pri žiadnej hádanke nebliká na obrazovke záchytný bod, ktorý treba stlačiť/preskočiť/dostať sa naň. To si vyhoďte z hlavy, Limbo je krásne v tom, že na všetko musíte prísť sami hra vám to zadarmo nedá. Doslova geniálne je pritom navrhnutý design celej hry, v ostatných logických hrách sa mi totiž často stáva, že obtiažnosť jednotlivých úrovní kolíše, raz je ťažká potom, hoci hrám vyšší level je úroveň ľahšia a tak ďalej. Tu nie, náročnosť úrovní sa plynule zvyšuje, od úvodných "som geniálny musím sa pochváliť rodine" až po záverečné "toto, ktorý k...t vymýšľal, dúfam, že ma pri tom nikto nevidí".

Skoky, časovanie, stláčanie páky a sledovanie čo to robí, hrátky s gravitáciou, všetko toto na vás čaká a potmehúdsky sa na vás usmieva, keď neviete ako ďalej a pritom verte mi aj keď budete akokoľvek nadávať, že to nejde vyriešiť, riešenie vás následne nakope do zadku svojou logikou a vám skutočne neostane nič iné len sa zasmiať nad tým ako vás zasa autori napálili.

Dánske nezávislé štúdio Playdead s Limbom krok do priepasti veru neurobilo. Návrat do starých dobrých čias, kedy ste sa posúvali v hre metódou pokus omyl a hrateľnosť bola vysoko povýšená nad grafiku, jednoducho vyšiel. Limbo môžem s pokojným svedomím odporučiť každému, kto si chce oddýchnuť od rýchleho, uponáhľaného sveta a moderných pseudozábavných hier. Esencia dokonalosti a kvality a útok na vaše mozgové bunky, to všetko je Limbo, tak neváhajte za cenu 1200 MS bodov máte skvelú zábavu na pár večerov.