JRPG a WRPG? Aký je medzi nimi rozdiel?

Hneď na začiatku by sme si však mali ujasniť niekoľko zásadných vecí. Jednak sa pohybujeme na tenkom lade stereotypov, a väčšinu článku s nimi aj budem operovať. Sú totiž to najmarkantnejšie čo môžeme na hrách pozorovať. Stereotyp je v tomto prípade to, čo človek od hry očakáva a v istej miere to i dostáva. Zároveň sa budeme pohybovať v generalizujúcich mantineloch a trochu všeobecných popisoch. I keď si uvedomujem – a viem o tom – že i v rámci jedného existujú drobné, či väčšie odlišnosti. Druhým problémom je práve opozitum „východ – západ“, resp. v našom konkrétnom prípade japonské RPG verzus západné RPG. V tomto našom konkrétnom prípade jasne cítiť istý stupeň nevyváženosti. Jeden druh hier označujeme podľa krajiny pôvodu, druhý termín je naopak neuveriteľne široký a mohol by obsiahnuť takmer čokoľvek. Než sa teda pustíme do samotného pomenovania jednotlivých rozdielov a pohľadov v týchto subžánroch, pokúsim sa slovne objasniť ten široký termín „západné RPG“.

Západné RPG (i keď v prípade počítačov a konzol skôr uprednostňujem označenie cRPG, ktoré lepšie zdôrazňuje rozdiely v chápaní žánru, resp. druhu týchto hier) je umelé označenie tých hier, ktoré nie sú japonské. Pod toto označenie sa často zahŕňajú nielen hry zo „západnej Európy“ a Spojený štátov, ale pokojne i hry z Čiech, Slovenska, Poľska, či Ruska. Skrátka hry, ktoré stavajú na veľmi podobnej (nie nutne rovnakej) filozofii a chápaní počítačových role-play hier. Iste, ak by sme chceli byť dôslední isté rozdiely by sme našli i v rámci tohto veľkého koša, avšak základ je rovnaký. Možno zaň vďačíme Tolkienovi, ale istotne ho môžeme hľadať aj u Garyho Gygaxa, ktorý stál pri zrode pravidiel tvoriacich systém Dungeon & Dragons. Veď i séria Ultima od Richarda Garriotta bola založená na stredoškolských D&D stretnutiach. Podobné systémy existujú všade na svete, či už ovplyvnené existenciou D&D alebo vzniknuté nezávisle na tomto populárnom systéme. Nakoniec i ten Tolkien zohráva vo väčšine cRPG produkcie svoju úlohu, pretože je jeho základná vízia kopírovaná, niekedy i obohacovaná vo všemožných variantoch. Keby majster Tolkien nevymyslel svoju Stredozem, musel by ju vymyslieť nieto iný. Je to akýsi kultúrny základ, z ktorého vychádza prevážna väčšina tvorcov „západných“ cRPG hier.

Japonské JRPG hry samozrejme spravidla pochádzajú z Krajiny vychádzajúceho slnka. Majú svoj špecifický výzor – výtvarný štýl – prístup k rozprávaniu príbehu a stavbe herného sveta. To samozrejme neznamená, že nedokáže čerpať z vyššie popísaného „západného“ kultúrneho odkazu. Niekedy je to práve naopak. Avšak tvorcovia JRPG pristupujú k týmto látkam sebe vlastným spôsobom. Upravujú a nasadzujú do prazvláštnych, niekedy i exotických kombinácií, ktoré tieto hry často ozvláštňujú. O japonských RP hrách sa hovorí, že svoju hru stavajú na postavách, bojoch a občas i základnom príbehu. V mnohých prípadoch je onen príbeh veľmi jednoduchý, inokedy zase spletitý. Základom však je vedenie hráča po vopred vyznačenej linke, obmedzeného sveta (a to i v prípade, že je relatívne otvorený), obohateného o prípadné vedľajšie činnosti, ktoré nutne nesúvisia s príbehom hry. Vo väčšine prípadov si hráč nevytvára vlastnú postavu, ale dostáva vopred pripravených hrdinov, ktorí majú určenú minulosť i budúcnosť. V starších hrách však existovala možnosť takýmto postavám aspoň zmeniť meno (preto som ani dlho nevedel, že hlavný hrdina série „Breath of Fire“ sa volá Ryu :). Avšak postava má daný charakter, správanie a vystupovanie vo svete. Prakticky existuje len málo spôsobov ako jeho vývoj hráč ovplyvní. Hrdinovia často bývajú veľmi mladí a občas má nezúčastnený pozorovateľ pocit, že musia v 25-ke zásadne odchádzať do dôchodku ;)

Druhým výrazným prvkom JRPG hier sú boje. Súboje, bitky, skrátka mlátenie všetkého druhu. Často veľmi náhodné stretnutia a v mnohých ohľadoch veľmi otravné (náhodné stretnutia s protivníkmi sa mi zdali otravné už pri Wizardry, tento spôsob iniciovania súbojov sa mi totiž zdá nešťastný sám o sebe). Samotná bojová časť potom býva často celkom prepracovaná, umožňujúca hráčovi používať rôzne kombinácie útokov, mágie, špeciálnych úderov, či veľmi špeciálnych kúziel. Myslím, že ak sa pozrieme na známe série, stále prevláda akýsi spôsob ťahového boja, či „časovaných“ súbojov, kedy treba jednotlivé útoky správne naplánovať. Avšak nechýba ani systém frenetického stláčania všetkých možných tlačidiel na ovládači, ktoré je však vždy trochu sofistikovanejšie, ako obyčajná „diablovka“ ;) Mimo toho tu máme ešte spomínané „vedľajšie činnosti“, ktorými často bývajú japonské RP hry zaplnené. Myslím tým hlavne rôzne činnosti mimo hlavného hrania, príbehu, bez nutnosti ich plniť. Rôzne malé záhradkárčenie, varenie, rybárčenie, závodenie na mnohé spôsoby a podobne. Naopak, niektoré japonské RP hry na takýchto činnostiach stavajú a dokážu stvoriť zaujímavú hru, na ktorú by na západe neprišli ani do najbližšieho konca sveta. V tomto prípade hneď človeku napadá séria „Harvest Moon“, kde si hráč zveľaďuje svoju farmu, stará sa o všetky druhy zvieracieho tvorstva a popri tom si môže zasúťažiť v plávaní, jazde na koni, či iných veselých činností spájajúcich sa s hospodárskym rokom. Podobnú hru na západe sotva nájdete – SimFarm je veľkovýroba, chýba jej ten osobný dotyk s vašou postavou ;). Rovnako by sa sem dala zaradiť i séria „Princess Maker“, či nedávno spomínaná hra Recettear: An Item Shop’s Tale.

Naproti tomu, to čo chápeme pod klasickým „západným“ cRPG je postavené na vývoji postavy, avšak nie charakterovom (i keď tento fakt sa tiež časom menil a mení), ale pokojne môžeme povedať na „silovom“ vývoji, či raste postavy. Samozrejme, aj japonské RP hry majú svoje štatistky, ale väčšinou bývajú mimo ovplyvnenia hráčom. Postupom do ďalšej úrovne sa automaticky zdvihnú určité štatistiky a hráč nemá nad nimi kontrolu, maximálne ich môže vylepšovať v rámci vybavenia postáv. Naopak, pri „západných“ RP hrách je vývoj postáv často ťažiskovým herným prvkom. Niekedy zle vedená postava (prípadne nie práve najšťastnejšia kombinácia členov družiny), znamenala komplikácie, resp. ťažšie prechádzanie hrou a naopak. Avšak tento spôsob hrania sa zdá byť v posledných rokoch na ústupe a niektorí autori preferujú stotožnenie hráča s konkrétnym hrdinom a minimálnym dôrazom na štatistiky, avšak stále v nich badať istý stupeň pre hráčovu projekciu*. Och, a samozrejme, väčšina hrdinov „západných“ hier už má pubertu dávno za sebou! ;)

V „západných“ cRPG hrách je často kladený dôraz na svet, v ktorom sa odohrávajú. Pritom to nemusia byť otvorené „sand-box“ svety á la Elder Scrolls. Vždy sú však jasne definované a ponúkajú hráčovi široké možnosti putovania a dobrodružstva. Príbehy, ktoré sa v týchto svetoch odohrávajú však tiež často bývajú genericky rozprávkové alebo ak chcete mytologické. Väčšinou sa jedná o boj dobra so zlom, ktoré sídli kdesi a ohrozuje čosi. Prípadne je príbeh len základnou kostrou, ktorá má hráčovi umožniť (resp. dať dôvod) existovať vo svete hry. Existujú samozrejme výnimky, hneď jedna z nich – Albion – popiera takmer všetko tu napísané o „typickej západnej“ cRP hre. :-) Pritom sa nedá zaradiť inam. Či už je to pohľad na svet, spôsob boja alebo celkový pocit z hrania, i Albion je jasne zaraditelná hra.

Pri bojoch existujú dva základné princípy: ťahový a boj v reálnom čase. Kým jeden zo svojej podstaty pripomína šachovú partiu, kde je treba správne rozvrhnúť hrdinov na ploche, vedieť aký útok, či aké kúzlo použiť a pri správnej taktike tak zvíťaziť i nad zdanlivou prevahou. Druhý je založený na rýchlych reflexoch a včasnom klikaní myšou. Žiadne špeciálne kombá, či magické útoky však hrdinovia väčšinou neovládajú – celý boj ostáva na oceli a kúzlach. Boje bývajú prehľadnejšie a hráč často tuší, kde sa jeho protivník nachádza a kedy sa bude bojovať.

O japonských hrách môžeme spokojne povedať, že sú stále rovnaké. Od čias prvých Final Fantasy a Dragon Quest hier sa ich systém prakticky nezmenil. Každá jedna hra je postavená na rovnakom alebo veľmi podobnom základe. Základe Final Fantasy, Dragon Quest a Zeldy. V mnohých prípadoch sa neposunuli nikam a zubami – nechtami sa držia zabehnutých princípov. Greg Zeschuk, jeden zo zakladateľov Bioware, v tom vidí problém japonských RP hier. Pre Destructoid povedal, že im chýba akýkoľvek postup vpred, akýkoľvek vývoj, prešľapujú na mieste a stagnujú. Možno. Pri „západných“ RPG by si zase mohol niekto posťažovať, že sa posúvajú niekam, kde to nerád vidí. K čistej akcii a príbehovej lineárnosti, lineárnosti sveta, ktorú tak dobre poznáme práve z japonských hier.

Tak či onak, každý z týchto „žánrov“ má svoje pre i proti. Každý z nich je nejakým spôsobom zaujímavý. Nebyť japonského štýlu, nemohli by sme hrať niektoré na prvý pohľad podivné, ale zaujímavé hry. A nebyť „západného“ štýlu nemáme hry plné rozsiahlych svetov a vlastných projekcií do desiatok herných avatarov. Ako sa hovorí, Nekonečná rozmanitosť je v nekonečných kombináciách...

_________________________________________________________________________________________

Hviezdičková poznámka pod čiarou:

* Z poslednej doby je dobrým príkladom práve Mass Effect. Nielenže sa zúžili štatistiky z jedného dielu na druhý, ale je i príkladom hry kde máme daného hrdinu, avšak zároveň hra umožňuje aby bol hrdina do istej miery taký, ako hráč sám chce. Ergo, môj Mick Shepard je iný ako generický John Shepard a úplne odlišný od, povedzme, Lindy Shepard-ovej. Podobným prístup zrejme zvolili autori aj pri druhom Dragon Age.

P.S. Doplnenie názvov hier na obrázkoch. Názvy idú podľa poradia obrázkov v galérii:

Venetica, Temple of the Elemental Evil, Brány Skeldalu, Elder Scrolls 4: Oblivion, Fallout 3, 
Realms of Arkania: Shadows over Riva, Mount & Blade, Mass Effect 2, Knights of the Chalice, 
Elder Scrolls 2: Daggerfall, Drakensang: River of Time, Darklands, Dragon Age 2, 
Menzoberranzan, Cardhalia, Eschalon: Book II, Alpha Protocol, Dungeon Hack, 
Elder Scrolls: Arena, Penny Arcade Adventures On the Rain-Slick, Precipice of Darkness, 
Recettear: A Item Shops Tale, Detto, Legend of Mana, Star Ocean 4, ?????, 
Final Fantasy Tactics: War of the Lions, ?????, Final Fantasy 6, Final Fantasy X-2, 
Final Fantasy 4, ?????, Breath of Fire 3, Legend of Mana, Harvest Moon 64, Breath of Fire 4