Ace Combat: Joint Assault

Ako sa spoločnosť Sony v posledných rokoch stihla presvedčiť už dvakrát, úspech hernej konzoly nedefinuje ani tak HW (aj keď ten samozrejme je taktiež dôležitý), ale hlavne množstvo a ešte dôležitejšie kvalita titulov, ktoré sú na danej platforme k dispozícií. Kým v prípade PS3 sa nedostatky týkajúce sa absencie kvalitných hier podarili Sony ešte vcelku rýchlo vychytať, pri pohľade na knižnicu PSP situácia nie je po kvalitatívnej stránke(kvantitatívne je na tom pomerne dobre) zďaleka taká prívetivá ako by si vlastník tejto inak šikovnej hračky prial. Inými slovami herných klenotov, pre ktoré sa oplatí PSP vlastniť je naozaj málo a pokiaľ z nich odrátame PS1 klasiky zostane nám veľmi nelichotivé číslo. Medzi tieto klenoty dodnes patrí pravdepodobne prvá naozaj kvalitná hra pre PSP honosiaca sa názvom Ace Combat X: Skies of Deception. Otázka je teda v tomto prípade viac než jasná dokázal Joint Assault prekonať vysoko nastavenú latku svojho predchodcu?

Pre tých, ktorí o sérií Ace Combat nikdy nepočuli je hneď potrebné povedať, že sa jedná o arkádový letecký simulátor bojového pilota. Ak teda čakáte realistickosť máte smolu a tiež ste pravdepodobne nikdy nič na PSP nehrali keďže vďaka jeho ovládaniu si niečo ako realistický letecký simulátor na ňom nie je ani možné v rozumnom prevedení predstaviť. Realistickosť v Ace Combat hrách proste končí pri licencovaných modeloch lietadiel – v tomto prípade cca 40 a fyzikálneho zákonu zvaného gravitácia.

Čím sa na druhej strane Ace Combat séria od ostatných štandardných leteckých simulátorov líši je príbeh, ktorým sa ako tak snaží hráča do hry viac vtiahnuť. Slovíčko snaží je v tomto konkrétnom prípade na mieste, keďže dej Joint Assault je prakticky len súhrn 21 leteckých misií, ktorý pojednáva, ako to býva v poslednej dobe zvykom, o teroristoch, súkromnej vojenskej organizácií, zrade špičkových pilotov kvôli peniazom a snaží sa do toho pridať no ehm, poisťovníctvo. Príbeh tu hrá proste druhé husle a cutscény slúžia skôr na oddych vašich ubolených prstov medzi jednotlivými misiami.

Pokiaľ patríte k pravidelných hráčom Ace Combat hier bude náplň už zmienených 21 operácií do určitej miery sklamaním. V zásade až na jednu výnimku v podobe pilotovania Boingu 747 tu totiž nie je nič čo by sme nevideli v predchádzajúcich dieloch tejto inak skvelej, ale už pomaly ohranej série. Okrem lietania nad metropolami - Tokio, Londýn, San Francisco si zalietate aj nad egyptskými pyramídami, oceánom a navštívite tiež staré osvedčené Rusko. Čo sa týka samotných leteckých súbojov sú stále na vysokej úrovni tak ako ich poznáme a od minula nám pribudlo hneď niekoľko obrích leteckých pevností, ktorých postupné ničenie spojené s nutnosťou udržovať s nimi dostatočný kontakt v kombinácií s ich protileteckou obranou prinášajú pár zaujímavých zábavných momentov avšak vzhľadom na to, že niekto si počas vývoja povedal, že by bol dobrý nápad ich mať v hre čo najviac zmenia sa pomerne rýchlo na nudu. Do plnenia štandardných úloh sa v niektorých misiách taktiež mieša zmienená letka zradných pilotov, ktorých likvidovanie dá naozaj zabrať a zbytočne ubíja inak rýchle tempo hry. K rýchlemu tempu sa viaže časový limit, ktorý síce nikdy nie je šibeničný, ale z psychologického hľadiska hráča núti stále sústrediť sa na primárne ciele misie a všetko ostatné ignorovať.

Určitých vylepšení doznal manažment hangáru a tak pred každou misiou si už nielenže môžete zaobstarať stroj, ktorý sa na misiu hodí presne podľa vašich predstáv, ale naviac ho tiež môžete vylepšovať dokupovaním nových dielov, ktoré upravujú jeho štatistiky. Na vášho miláčika tiež môžete pridať jeden z pripravených emblémov.

Hlavným ťahákom Joint Assault je možnosť prejsť si celú kampaň v coop móde až s 4 priateľmi, čo síce pridáva kampani na atraktivite, ale ako som tiež počas môjho hrania postrehol tiež výrazne skracuje inak 8 hodinovú kampaň keďže hra na pridaných hráčov zjavne nijakým spôsobom nereaguje a posiela na Vás presne tých istých nepriateľov ako v singleplayeri. Okrem coop módu je tu samozrejme aj VS mód kde sa môžu naraz až 8 hráči vyblázniť vo vzduchu proti sebe.

Joint Assault ponúka oproti svojmu predchodcovi o niečo vylepšenú grafiku, ktorá má určité problémy s frameratom v prípade, že chcete hrať priamo z UMD avšak po krátkej inštalácií dát na Memory stick, ktorú hra taktiež ponúka sa tento problém prakticky úplne stratil. Na hráčov čaká tiež vylepšená kamera, ktorá kopíruje pohyb lietadla troška oneskorene a veľmi dobre tak vťahuje hráča do diania na obrazovke(veľa krát som sa pristihol, ako pri manévroch nakláňam podvedome celé PSP). Soundtrack na jednej strane ponúka pár pekných orchestrálnych kúskov, ale keďže jeho väčšiu časť tvorí podivná zmes gitarových vypalovačiek a niečoho čo znie ako kombinácia techna a japonského popu celkový dojem z neho je pomerne rozpačitý.

Po celkovom zhrnutí mi nezostáva nič iné ako konštatovať, že Joint Assault síce neprináša oproti Skies of Deception až na pár drobných zmien a pridanie coopu nič nového. Úprimne sa však ako vlastník PSP musím priznať, že to nič nemení na fakte, že Joint Assault patrí k tomu najlepšiemu s čím som sa na tomto handhelde stretol, takže pokiaľ dokážete odignorovať stereotypnosť kampane máte ideálneho kandidáta, ktorý Vám zmení nudnú cestu na let v oblakoch rýchlosťou zvuku.