Sniper: Ghost Warrior

Niekto si myslí, že byť herným recenzentom je jednoduché. Veď sa v ich živote nepretržite opakuje prostý cyklus „zahraj – zrecenzuj“, všakže? Ešte k tomu majú recenzované produkty k dispozícii vopred a „do vienka sa im dostanú tie najlepšie z najlepších“. Treba si ale uvedomiť, že jestvujú aj hry, o ktoré taký masívny záujem nie je, no aj napriek tomu ich musí redaktor sprostredkovať hernému publiku. K takémuto typu hier sa bohužiaľ zaradil aj nádejný Sniper: Ghost Warrior, ktorý k nám dorazil z rúk nemeckého City Interactive.

Počas prvej cut-scény sa zoznámime s hlavným hrdinom, elitným vojakom Tylerom, ktorého najvernejšou kamarátkou je jeho snajperka. Netrvá dlho a do konfliktu hry sa pomaly dostávate prostredníctvom loading obrazoviek, predstavujúcich aktuálny cieľ, a vysielačky, ktorá vás vystríha pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Hneď prvá misia, keď mal Tyler za úlohu nenápadne eliminovať jednu z hláv gerilového gangu, však nevyjde podľa plánu. Poplach bol spustený a zmarená misia vás s okamžitou platnosťou zasvätila do prebiehajúcej vojny v oblasti uránových baní v strednej Amerike.

Hra od vás vyžaduje okamžité a rýchle reakcie, pretože vaše poslanie spočíva v nenápadnej likvidácii. Zneškodniť cieľ a zdrhnúť bez akéhokoľvek podozrenia – tak znie vaša úloha. V jej plnení nám „helfne“ okrem iného odstreľovačka, ktorá nás bude sprevádzať po väčšinu hracej doby. Takisto sa nám do rúk dostane aj samopal či pištoľ, základnou výbavou sú hádzacie nožíky a ak budú mať nepriatelia presnú mušku (a to si píšte, že budú), zíde sa aj lekárnička v podobe injekcií. Hlavná je však samozrejme snajperka, na ktorej si dali autori skutočne záležať. Snažili sa najmä o čo najrealistickejší pocit zo streľby a neporušiť fyzikálne zákony. Tie uplatníme predovšetkým pri eliminácii z diaľky, kedy sa nám do cesty postavia prírodné sily, teda vietor. Počiatočné misie si v koži snajpera Tylera budete doslova užívať, ale to len do momentu, kým si neuvedomíte, s akými „profesionálmi“ to máte dočinenia.

Protivníci doslova sršia inteligenciou. Najhoršie na tom je, že sú inteligentní až príliš. Prestrelky neraz ukončili moje hranie, pretože po drvivej väčšine z nich som mal chuť hodiť gamepad do telky. Nakoniec som tak neurobil (škoda televízora) a horko-ťažko som sa pokúšal prehrýzť hrou ďalej. Čert nám bol dlžen ten hrozný pocit pri súbojoch, kedy si pripadáte akoby ste práve bojovali s terminátormi. Tí vás totiž v pohode zostrelia samopalom hoci aj z niekoľko metrov vzdialeného útesu a guľky si to občas namieria aj cez váš úkryt. V tomto chaose sa popritom musia vnímať príkazy z vysielačky a hlavne dbať, aby vás jedna z tých téšesťstoviek práve nezniesla zo sveta. Hráčov vonkoncom nezachráni ani Tylerovo trávnikové zamaskovanie, ktoré je skôr na okrasu než na úžitok. Práve na milimeter presná AI nakoniec potopila celý titul.

Pri preview verzii sme sa síce zmienili o pomerne kvalitnom vizuálnom stvárnení, výsledok a to konkrétne xboxová verzia na tom dopadla podstatne horšie. Aj keď prostredie pôsobí ako taká nedokončená napodobenina džungle z Crysis, najväčšiu neplechu robili tiene. Tie sa počas cut-scén nepekne mihotali a preskakovali, to už ich absencia by zrejme pôsobila lepším dojmom. Nemilo nás prekvapilo aj neustále doskakovanie objektov. Ak je toto ten engine Chrome 4, ktorý poháňal aj Call of Juarez: Bound in Blood, radšej sa nevyjadrujeme k tomu, čo s ním dokázalo City Interactive... Tvorcov však chválime za občasné bullet-time vsuvky a krátku, no za to štýlovú animáciu pri headshote, v ktorej sa nám rotujúca guľka ukáže do posledného detailu.

Na záver nám zostáva na jazyku otázka, prečo je výsledný Sniper taký, aký je. Absencia finančných prostriedkov alebo istota, že produkt naozaj uspeje? Nech je tomu tak či onak, hru hodnotíme ako jasný priemer. Hoci potenciál mala, City Interactive pohorelo na svojich pomaly tradičných chybách.