Codenam: Outbreak

Píše sa rok 2012. Ľudstvo je spokojné. Doba nanotechnológií je za dverami. Zbrojársky priemysel frčí na plné obrátky v zmysle zložiť čo najúčinnejšienajmenšieanepriateľanatisíckúskovroznesujúce zbrane. Nie sú svetové vojny. Na NETe stále fachčí GamesWEB. Lenže ... presne tak, čo by to bola za akčná hra, ktorá by sa odohrávala v „idylickom” svete. A preto sa niečoniekedyniekde musí stať, niečo, čo vás aspoň trochu prinúti všimnúť si, že hra má aj nejaký dej. V Redneck Rampage ste museli zachrániť svet, lebo vám uniesli sliepku a znásilnili kravu a preto bolo vaša povinnosťou zachrániť celý svet. V Half-Life ste chtiac nechtiac museli zachrániť svet pred príšerami, ktoré ste sem sami pozvali. Alebo taký J.C.Denton z Deus Ex kde vám zabili brata a klamali o všetkom od vašeho vlastného mena až po to, že ste zo „skúmavky,” čo prinúti asi každého zničiť všetkých parchantov a tým zase zachrániť svet. Možností prečo zachraňovať svet už bolo požehnane veľa, no ešte téma nie je úplne vyťažená. A ako už asi niektorým došlo Codename : Outbreak je tiež o tomto.

O tom ako zachrániť matičku Zem pred parazitujúcimi organizmami. Parazity nevedno odkiaľ no pravdepodobne tam zhora dopadli na Zem. Prispôsobili sa klimatickým podmienkam a horsa do symbiózy.

Presne tak symbiózy s človekom – parazit sa pricucne na miechu, dostane pod kontrolu gebuľu a hľa univerzálny vojak je na svete – žiadne zábrany a pritom veľká inteligencia ... čo viac si môžete na kosenie priať :-)

Túto poslednú vetu si asi zobrali na srdce aj naši východní susedia. Po stratégií Cossacs sa asi rozhodli ísťso západom rovnakým tempom a preto vydávajú vojensko-taktickú akčnú hru s názvom Codename : Outbreak. Dosť bolo obkecu a poďme sa spolu pozrieť na hru samotnú.

15 máj roku 2012. Oblasť Tichého oceánu. Presnejšie miesto Kurily. Parazity obsadili základňu pri pobreží. Mapa sa skladá z 3 častí prepojených mostami. Výskyt nepriateľov asi tak cca 40 + pár obrnených jednotiek a všade prítomné potvorky ako vystrihnuté z Half-Life. Tím, Vy plus jeden z 6 člennej elitnej skupiny. Výzbroj : Univerzál, verzia roku 2010 samopal, brokovka, plameňomet, sniperka, raketomet, mínomet, granátomet a vrhač svetlíc v jednom (Perfektný nápad, nie ?), binocular vo výbave. Good Luck Commander ...

Hra sa presúva do misie. Nachádzam sa v dajakom stroji, ktorý funguje na gyroskopy, či čo. Dostávam nejaký obkec. Vysadám. Obzerám krajinku pri rozlíšení 1280x1024. Úžas, prepínam medzi prvou a treťou osobou, skúšam zbrane a hľa, ona je len jedna, no v nej sú zakomponované všetky. Skvelé. Prezerám si člena tímu zloženého až z 1000 polygónov. Pomaly, opatrne postupujem vpred. Predomnou sa nachádza rozľahlá prašná cesta a popri boku sa rozprestierajú lúky, posiate ihličnatými a listnatými stromami a všemožnou vegetáciou. Ako správne odchovaný taktik nejdem po hlavnej ceste, ale uchyľujem sa k stromom. Šuch, rýchlo skontrolujem horizont, nikde nič. Aha, prešiel som cez vetvy stromu a to vydalo ten zvuk, hmmmm skvelé. Používam RMB na zoom. Vidím trojicu patrolujúcich bezďákov v pohode si vykračujúcich po ceste. Prikazujem spolubojovníkovi. Áno presne tak, s vaším co-commandom sa môžete dorozumievať a´la Unreal Tournament alebo Flashpoint. Dávam mu príkaz, aby ma kryl. Potichúčky v kľaku obchádzam z boku trojicu hybridov. Napadane ma, že či reagujú na zvuk chôdze a tak pre istotu sejvujem a skúšam. Pustil som CTRL (duck walk) a vpadol im do tylu. Skvelé, počuli ma a ihneď sa otáčali. Bohužiaľ 2 sa ešte ani otočiť nestihli – 2 som strelil do gebule a tretí chudák poslúžil ako pokusný panák – Ako som povedal, prvých som strelil do hlavy a padli, čiže mi v milisekunde došlo, že je v hre zakomponovaný systém bodov pre zranenia. A presne tak aj bolo, ako som soldátovi nasolil trochu olova do nôh, znehybnel na chvíľu, do ruky nepresnosť v streľbe a posledné bola diera do brucha, ktorá spôsobila elimináciu žliaz produkujúcich adrenalín a tým pádom vojakove zníženie vypätia a agresivity na stupeň číslo 0.

Idem ďalej. Zoomujem. A hľa. most a pred ním strážna búdka s vojakom, ktorý je podľa mňa veľmi hladný. Veď stáť celý deň pri búdke a kontrolovať dokumenty, či tam je alebo nie antrax, je veľmi nepríjemné a aj únavné. A ja, dobrosrdečný člen elitného komanda, ho z radosťou nakàmim dávkou do papuľky. Vojak spokojný, najedený padá k zemi. Čudujem sa, čo mu je. A potom mi to došlo, asi tak dlho nič nejedol, že sa toho mojeho občerstvenia prežral a upadol na zem tráviť. Prezerám si ho. A ako si ho tak checkujem, bádam, že pri kontakte kurzora s ním sa jeho telo čiastočne orámuje. Z Deus Ex zvyknutý zvedavo stláčam RMB a je to presne tak isto. Pri kliknutí pravého tlačítka myši (RMB) na màt... ehhmmm ... prežrané telo sa zobrazí jeho a váš batoh, kde si môžete vymieňať veci a´la Commandos II. Habem mu strelivo. Počujem streľbu. AAA Shit, moc som sa kochal a zabudol som, že som na území ,kde by si ma nepriatelia najradšej prihriali a spapkali. Projektily okolo mňa lietajú ako okolo jednej postavy z diela Vojna a Mier. Sklá padajú. No výborne, takže je tu aj možnosť zabíjať nepriateľa cez priesvitné amorfné látky – že neviete, o čom hovorím ... .Ale dosť, prvý projektil ma zasahuje, sčervená obrazovka. Na ruke sa mi objavuje zníženie zdravia aj armoru o cca 10 % dole. Opätujem paľbu a bežím sa kryť za najbližší strom. V tej chvíli si uvedomujem, že som parťáka nechal patrolovať asi tak dvadsať-tridsať metrov za intrúdermi ... .

Prikazujem mu návrat ku mne a zároveň Fire At Will (ako krásne to znie). Zrazu počujem iba streľbu navyše a potom božské ticho. V pravom hornom rohu pozorujem kamošov stav a vidím, že ani o percento neprišiel ... nádhera. Prechádzam cez most, je počuť zmenu podkladu a preto sa mi pod nohami ozývajú patričné viac decibelové vzruchy z chôdze. Super. Prechádzam dalej. Ďalšia pätica màtva. Zrazu počujem dajaký čudný zvuk ... . Deklarujem, že to môžu byť iba 1.) oceľové pásy ruského tanku T-168celá jedna tretina z priemerom hlavne 248 mm a projektilmi s trieštivo trhajúcim a oslepujúco, ohluchujúcim účinkom (sme predsa v roku 2012 tak trochu tej fantázie nezaškodí) alebo 2.) že sem frčí babička bylinkárka na vrzajúcom vozíčku v nádeji, že nájde materinu dúšku. Bum, pozriem na status healthu – o polovicu menej ... . Pekne. Uhýbam sa a utekám do „lesa” (tak jeden strom na 5 m2 ). Stláčam 7 – raketomet. Moja univerzálna zbraň sa pootočí a zboku vykukne projektil. S potešením sa vykláňam z údolia ... Pál. Bum. Nič. Pál. Bum. Crash. Idem pozrieť pozostatky. Smutne konštatujem, že sa autori trochu mohli pohrať s lepším vizuálnym spracovaním vypáleného tanku. Okolo tanku sa zbehla skupinka asi tak 10 hybridus parazitis a spravili zo mňa màtvolosus bez parťákovis. THE END of the part one named preview (part two named review if I had a full version a že ju budem mať :-) )Týmto mojím skutočným príbehom som vám poukázal vlastne na všetko, čo by ste mali vedieť a teraz ešte nachvíľu zabrdnem do technických vecí.

Codename : Outbreak je spracovaný na nemenovanom engine, ktorý dokáže pojmúť prostredie vyše 10 km2 v rozlíšení 1280x1024, čo je slušné. Aj keď na taký Operation Flashpoint sa to nechytá, no aj tak vyzerá všetko fakt veľmi pekne. Hra by sa dala prirovnať k mixu hier Operation Flashpoint, Delta Force a seriálu Star Gate. Najlepšie na tejto hre je fakt, že 1.) je za dverami 2.) má skvelú atmosféru 3.) komu by sa zase nechcelo oslobodzovať svet :-)