NHL 11

Dá sa ešte vôbec niečo zmeniť na hokeji? Už mnoho rokov hrajú deň čo deň tú istú hru na zimných štadiónoch stovky (ba aj tisícky) hokejistov a ľudia sú spokojní. Potom príde virtuálny hokej a každý sa sťažuje „čo je nové?“. Limity moderných konzolí sa každým rokom blížia k svojmu maximu a tak je iba otázkou času, až sa next-gen NHLka dostane na úroveň PCčkovej z pred niekoľkých rokoch – ten istý obsah, iný obal. Pri pohľade na aktuálny ročník je však vidno, že autori sa snažia a chcú využiť potenciál novej NHL v kompletných 360°.

V preklade to znamená asi toľko, že vylepšenia v NHL 11 sú prakticky rôznorodé a pokrývajú všetky aspekty. Vývojári sa nezamerali iba na jeden smer, ale hlavný chod vylepšujú vrátane oblohy a variability výberu. Neznalý človek by sa čudoval, každopádne databáza NHL hier značne presahuje klasickú značku „NHL“. Okrem najprestížnejšej hokejovej súťaže sa opäť objavujú dôležité európske ligy (vrátane českej, tá naša stále chýba) a po prvýkrát natrafíme aj na 60ku tímov zo súťaží QMJHL, OHL a WHL, ktoré možno jednotne zaradiť do kanadskej hokejovej ligy. Pre našincov pravdepodobne nepôjde o hodnotný prínos, avšak za veľkou mlákou sa pár ľudí poteší.  Podstatnou informáciou ostáva fakt, že databáza každým rokom rastie a tak šanca zaradenia Slovenskej Extraligy (niekedy v ďalekej budúcnosti) stále žije.

Nie je dôležitá databáza, ale samotná hrateľnosť. NHL 11 sa oproti NHL 09 (NHL 10 som úspešne ignoroval, takže môžem iba čiastočne porovnávať) čiastočne zmenila. Stále sa hrá pomalší hokej bez možnosti nejakého výrazného zrýchlenia hráčov a jediným spôsobom, ako urobiť pár krokov rýchlejšie, je posunúť si puk. Zmena je viditeľná najmä v otázke zvýšeného realizmu a zlepšenej fyziky a animácii. Hráči nepôsobia ako na jatkách a bodychecky pôsobia oveľa uveriteľnejšie. Nezávisí už iba od pohnutia gamepad klobúčika požadovaným smerom, engine hry počíta so všetkými detailmi, či už to je pozícia hráčov, alebo ich predchádzajúca činnosť. Pridržanie a pritlačenie na mantinel hlási úspešný návrat a kopanie pukov korčuľou nie je ničím novým. Pridajme si k tomu lámanie hokejok, (hoci niekedy až príliš časté) prípadne iba jednoduché vypadnutie hokejky a celkový zážitok je opäť o kúsok realistickejší. Novinkou je aj prítomnosť videorozhodcov, ktorí posudzujú sporné momenty ako gól kopnutím puku alebo hranie vysokou hokejkou – čo je myslím ďalšia z noviniek. Hokejisti pilne trénovali cez leto a hokejku už dokážu používať aj nad úrovňou vlastných korčuli.

Špeciálnou kapitolou sú brankári, ktorí prakticky v každom ročníku predstavujú veľkú neznámu. Dva dôležité body: 1. Brankári pôsobia veľmi realisticky. 2. Tzv. „100% gól“ som zatiaľ neobjavil. V kombinácii s predchádzajúcim odstavcom tak dostávame skutočne výborný pocit z hry, ktorý niekedy trpí celkovým pomalším tempom, čo je jedna z otázok, na ktorú bude každý odpovedať rôzne. Späť však ku gólmanom – vedia vytiahnuť výborné zákroky, vedia však aj chybovať a každý samostatný nájazd predstavuje novú výzvu, ktorá nie je v žiadnom prípade nesplniteľná. Potešia aj nové animácie – brankári sa dokážu hádzať podobne ako v starej NHL 2006, avšak podobné zákroky dávkujú s mierou a nie vždy sú úspešné (čo je podstatný fakt!). Taktiež sa oplatí sledovať pohyb a umiestnenie brankára, resp. ostatných hráčov, nakoľko sa konečne úspešne dá využívať clonenie a zakrývanie výhľadu. Možno to znie ako prkotina, ale keď sa porovná správanie brankára pri strele s jasným výhľadom a pri strele cez hradbu tiel, kedy nie je dobre vidno na puk... rozdiel je mnohokrát značný a môže sa pretaviť aj v gól. Pritom gólová strela môže byť pokojne aj z kategórie rádového nahodenia puku, čo je ďalšia z plusových vlastností NHL 11. Góly môžu a aj reálne padajú prakticky z každej situácie. Neexistuje žiadny preferovaný spôsob vsietenia  gólu a ani situácia, ktorá je vopred odkázaná na neúspech, čo nabáda k neustálemu skúšaniu rôznych spôsobov a robí hru zaujímavejšou – presne ako jej skutočná predloha.

Nie je hokej iba o góloch – populárne sú aj bitky, ktoré však autori čiastočne nezvládli. Nový systém pästných súbojov sa síce snaží tváriť realisticky, ale v praxi pôsobí a funguje veľmi mätúco čo vo výsledku spôsobí, že sa dvojica hráčov skôr dobije gamepadmi (pokiaľ sú v jednej miestnosti) ako v hre.  Okrem bitiek je „zaujímavá“ aj AI súperov, ktorí sú mnohokrát schopní využívať svoje situácie s veľmi veľkým percentom úspešnosti (od obtiažnosti all-star a vyššie), až je to mierne nerealistické. Okrem týchto dvoch detailov však dostávame prakticky perfektnú simuláciu, ktorá s prehľadom objaví titul „najrealistickejšia simulácia“.

Pozrime sa na ponuku módov – opäť sa tu vyskytujú klasiky typu Be a Pro, ktorá je teraz doplnená o vstupný draft a celkovú realistickejšiu kariéru z pohľadu začínajúceho hokejistu. Be a GM je v podstate premenovaný Dynasty mód, v ktorom je značne posilnená manažérska zložka – pripravte sa na dlhé rokovania ohľadom nových zmlúv a nepríjemný platový strop, ktorý jednoducho nepustí (pokiaľ ho v nastavení nevypnete).  Najväčšiu novinku predstavuje tzv. NHL Ultimate Hockey League, ktorý je postavený na základoch podobného módu z FIFY resp. Facebookových FIFA Superstars. Základná myšlienka je fajn – kupujete balíčky hokejistov a budujete si vlastný tím. Databáza hry je obrovská a rovnaký je aj celkový počet kartičiek. Okrem hráčov treba dbať na ich vzájomnú spoluprácu a drobnosti typu zmluva a kariéra, čo sú dva základné faktory, ktoré môžu celý systém znechutiť. Hráči majú maximálny počet zápasov, ktorý môžu odohrať a majú aj určitú zmluvu (obvykle okolo 10 zápasov) a tú im treba obnovovať ďalšími kartičkami. Kartičky vyžadujú EA puky, ktoré získate hraním zápasov... avšak iba v NHLUHL móde! Kto by čakal, že hra odmeňuje kartičkami alebo EA pukmi za rôzne úspechy, ako tomu bolo v NHL 2000, ten bude sklamaný. Taktiež, UHL mód nemá nejakú väčšiu hĺbku a hráč sa okrem samotných zápasov môže zapojiť do turnajov – tie však opäť ponúkajú iba EA puky a ešte ďalšie puky ako bonus za výhru v turnaji. Žiadne bonusové karty, žiadne limitované karty ako špeciálna odmena, nič také nečakajte. Vo výsledku sa teda celý UHL mód premení v stereotypné hranie zápasov s cieľom získať nové puky a bez nejakej hlbšej motivácie... až po niekoľkých hodinách dôjdu karty v zásobe a ostanú dve možnosti – zakúpiť karty za reálne peniaze, alebo vymeniť hráčov za oveľa slabších jedincov. Alebo začať hrať iný mód, ktorý však nie je nijak s UHL kartičkami prepojený, čo je veľká škoda, nakoľko veľký potenciál tu je. Len je využitý nesprávne, aspoň na základe mojej skúsenosti. Určite by šlo zbieranie kartičiek navrhnúť oveľa globálnejšie, otázkou ostáva, či to autorov nenapadlo, alebo to jednoducho nechceli....

NHL 11 síce na prvý pohľad vyzerá na nerozoznanie od svojich predchodcov, po pár zápasoch je však jasné, že nový ročník priniesol množstvo drobných vylepšení, ktoré posúvajú celkový zážitok a realizmus o ďalší stupienok vyššie. Nejaké nedostatky sa síce nájdu, ale inak sa oplatí venovať novému ročníku pozornosť. Reálny a zábavný hokej, to je NHL 11.