Medal of Honor – prvé dojmy z multiplayeru

Rád by som pánov z EA CZ/SK pochválil, že zorganizovali akciu prakticky bez akýchkoľvek problémov pre nás hrajúcich. Začali sme načas a skončili podľa plánu. Na záver sme ešte boli pozvaní na posedenie pri zlatom moku, kde sa búrlivo diskutovalo. Zo začiatku dosť formálna atmosféra sa s pribúdajúcimi odohratými minútami dosť uvoľňovala a pribúdali sklamané aj nadšené výkriky pri podarenom zabití nepriateľa. Dobrú atmosféru zaklincoval jeden z hrajúcich redaktorov po ďalšom zabití výrokom na celú miestnosť: „tak teď jsem se vážně nasr*l“ :)

Ale späť k hraniu Medal of Honor. Dostupných bolo asi 20 výkonných počítačov na dve a pol hodiny pomerne akčného hrania. Vyskúšali sme si štyri multiplayerové módy na štyroch mapách, ktoré nám postupne prepínali priamo vo švédskej centrále spoločnosti DICE. K dispozícii sme tak mali najskôr Team Assault mód, nasledovaný módom Sector Control a Objective Raid, posledným módom bol Combat Mission. Sami asi chápete, že dve a pol hodiny hrania multiplayeru je len rýchle zoznámenie sa s hrou a jej základnými princípmi.

Čo sa týka máp, tie mi prišli akurátne veľké a dobre usporiadané, teda až na jednu. Všetky mapy v hre majú reálny základ. My sme sa pozreli do Garmzir Town, čo je pár hlinených chatrčí rozdelených riečkou na dve polovice, ktoré spájajú dva mosty. Okrem toho sa dá zbehnúť do koryta riečky a prekračovať na druhú stranu aj tadiaľto. Mosty sú tak nosným prvkom tejto mapy, veľa bojov sa strhne práve pri ich prekračovaní. Ďalšou mapou bola Kandahar Marketplace. Takmer celá mapa je pokrytá betónovými stavbami s výnimkou stredu, kde je samotné trhovisko. Keďže budovy majú dve alebo tri podlažia, mnoho stretov sa odohráva práve niekoľko metrov nad zemou, odkiaľ je lepší výhľad. Pre mňa osobne najhoršou mapou akcie ostáva Kunar Base. Je to neuveriteľná spleť chodieb, miestností a vyvýšených miest, kde často ani neviete, odkiaľ smrteľná rana prišla, prípadne príde práve zozadu, odkiaľ ju čakáte najmenej. Viac tréningu na mape by možno zmenilo môj názor, ale zatiaľ mi to prišlo ako neuveriteľne chaotické strieľanie. Posledná lokalita, kam sme sa vybrali, bola Shahikot Mountains. Išlo o mapu určenú pre mód Combat Mission, takže nešlo o klasický štvorec, ale koridor hnaný neustále dopredu, čo bola príjemná zmena.

Usporiadanie a grafické spracovanie je na vysokej úrovni. Mapy sú logicky usporiadané a je na nich dostatok bočných uličiek, úkrytov, ale aj otvorených priestranstiev, kde sa to môže mlieť. Príjemné bolo aj zistenie, že ani v jednej lokalite sa mi nepodarilo nájsť miesto, ktoré by poskytovalo výraznú výhodu či už výhľadom na celú mapu, prípadne len jednou prístupovou cestou. Vždy na niektoré miesto vedú aspoň dve cestičky a nikdy tak nie ste v bezpečí a neraz sa stane, že vás pekne potichu dostane niekto sekerou alebo nožom zozadu. Grafické spracovanie sa mi tiež pozdávalo, živé farby v poničenom púštnom meste Garmzir, naopak ponuré rozbombardované trhovisko v Kandaháre, nemastná-neslaná základňa v Kunare, kde si grafiku v tej rýchlosti aj tak moc nevšímate :) a zasnežené hory Shahikot. Čo sa ale týka sneženia, v úvode pôsobí dosť mätúcim dojmom. Občas totižto padá priamo proti vám a skôr to vyzerá, akoby po vás niekto strieľal a tak začnete bláznivo kľučkovať a krčiť sa.

Už niečo vieme o mapách, teraz ešte módy. Team Assault je samozrejme len iný názov pre Team Deathmatch, takže rozdelenie do dvoch tímov a môže začať krvavá kúpeľ. Druhým módom, ktorý sme si vyskúšali bol Sector Control. V tomto móde sa na mape objavili tri stožiare s vlajkami a cieľom tímov je obsadiť ich všetky a pokiaľ možno aj udržať. Ak ich má nepriateľ všetky pod kontrolou, hra v podstate ešte len začína, pretože väčšinou je potom veľmi horúco. V Objective Raid si za Američanov vyskúšate päťminútovú obranu dvoch statických zariadení, ktoré sú neďaleko od seba. Na pomoc dostanete aj stacionárne ťažké guľomety. Či už sa obrana podarí alebo nie, v druhom kole sa ocitnete na druhej strane. Taliban na tieto zariadenia útočí a musíte na ne umiestniť nálože, opäť s limitom päť minút. Raz sa to nášmu tímu podarilo za 42 sekúnd. Posledný Combat Mission má tiež dve fázy. V jednej musíte za Taliban ubrániť niekoľko, myslím, že ich bolo päť, strategických bodov. Vždy však naraz bránite len jeden, začínate pri vraku vrtuľníka a pokiaľ sa ho nepriateľ zmocní, musíte chrániť o niečo ďalej v koridore napr. zásoby munície a tak sa stále posúvate. V druhej fáze ako Američania postupujete práve po týchto strategických bodoch. Môže sa to zdať jednoduché, ale nie je to tak, nášmu tímu sa síce darila obrana veľmi dobre, nepriateľ sa ani raz nedostal ani k prvému bodu a naopak pri útoku sme vždy dobyli všetky pozície, no Shahikot Mountains je veľmi dobre vymyslená mapa a boje sú tu asi najtvrdšie.

Ak teda máte z predchádzajúcich riadkov pocit, že hra má  neuveriteľný akčný spád, je to skutočne tak. Po začatí hrania narazíte na nepriateľa takmer okamžite a zvuk streľby počujete od začiatku až do konca. Samozrejmosťou je dobrý deštrukčný model. Nečakajte síce nejaké borenie budov a podobne, no drevené krabice, stánky, zábradlia a množstvo iných vecí, za ktorými sa skrývate toho poväčšinou veľa nevydržia. Moc toho nevydrží ani váš vojak, takže je dobré využiť každý úkryt, na otvorenom priestranstve nemáte šancu. Pokiaľ utrpíte nejaké zranenie a prežijete, zdravie sa vám časom doplní samo, ale trvá to dlhšie než je zvykom, pod paľbou až nekonečne dlho. V hre sú celkom tri špecializácie – Rifleman, Spec ops a Sniper. Či je to málo alebo veľa nechám na vás, mne osobne to prišlo niekedy málo, vtedy by som doplnil medika, inokedy zas moc, nakoľko toľko rozdielov medzi týmito tromi špecialitami nie je. Keď to veľmi zjednoduším, rozdiel je len v doplnkovej zbrani, kedy Rifleman má granáty, Spec ops raketomet a za Snipera som nehral, tak neviem. Ak by niekto namietal primárne zbrane, prakticky od samotného začiatku si môžete vybrať ktorúkoľvek zbraň, ktorých je na začiatok zhruba desať, keď nerátam sniperky. Osobne mi toto veľmi prekážalo, keďže Taliban si od začiatku hry mohol zvoliť aj americké zbrane a naopak Američania veselo AK-47, no niektorým to naopak vyhovovalo. K zbraniam sú od začiatku dostupné aj modifikácie. Zvoliť si môžete klasické mieridlá, kolimátor, prípadne optiku, ďalej je tu tlmič a posledné modifikácie sa týkajú zásobníkov a munície. Dôležité je ale sledovať vplyv týchto modifikácií na vašu zbraň, pretože bonus napr. do dostrelu je kompenzovaný nižšou účinnosťou zbrane. Škoda len, že tieto modifikácie sa neodomykajú postupne. Za každý kill získavate určitý počet skúseností a vylepšujete si tak schopnosti s danou špecializáciou. Či má tento skill nejaký účinok na zbrane, som za tú krátku dobu postrehnúť nestačil, aj keď som dosiahol šiestu úroveň s Riflemanom. Hra vás ešte z času na čas odmení stužkou alebo medailou, ako som pochopil sú to v podstate achievementy, ktoré získate za určitý počet headshotov, savior alebo revenge killov a podobné veci. Ešte musím ale pripojiť kritiku k hre a to konkrétne k rozlíšeniu Američanov a Talibanu. Na diaľku je všetko v poriadku, nad spolubojovníkmi je označenie, ktoré si všimnete, no problém nastáva v konfrontácii zoči voči. Párkrát sa mi tak stalo, že som stál oproti nepriateľovi a obidvaja sme rozmýšľali či vystreliť, prípadne bežíte veselo bok po boku s nepriateľom lebo ste si to jednoducho nevšimli a on tiež nie. Niekedy tento zmätok spôsobuje aj fakt, že si môžete zvoliť ktorúkoľvek zbraň a neuvedomíte si, že už stojíte na druhej strane.

Vyzerá to, že som vyčerpal všetky myšlienky o Medal of Honor, tak neostáva než to nejako zhrnúť na záver. Myslím si, že na trhu, kde už máme Battlefield a Call of Duty si svoje miesto nájde aj Medal of Honor. Veď predsa len nejakú fanúšikovskú základňu ešte má, naviac multiplayer režíruje DICE, takže určité podobnosti s Battlefieldom tu sú, je teda možné, že pritiahne aj fanúšikov konkurencie. Kto preferuje skutočne akčné pechotné boje v zaujímavých a dobre usporiadaných lokalitách, pre toho bude Medal of Honor jasná voľba. A kto by mal ešte stále pochybnosti, môže si hru vyskúšať v open bete, ktorá bude prebiehať medzi 4.-7. októbrom, teda len pár dní pred vydaním, ktoré je plánované na pätnásteho.