Sid Meier’s Civilization V

Niekoľko dní pred vydaním sa na internete objavilo launch video, čo som odignoroval a radšej som sa nechal prekvapiť. Spravil som dobre, konečne po dlhšej dobe zaujímavé úvodné video, ktoré som si vychutnal dokonca a nemal som ho chuť preskočiť. Potom už som sa objavil v menu, hor sa teda na hranie. Ale nie tak rýchlo, predtým som si chcel vyskúšať tutorial a zoznámiť sa tak s novinkami v hre. Ako správny chlap som bez čítania zvolil hneď prvú možnosť, čo bolo učenie sa priamo hraním. Síce ma to vystrašilo, že okamžite budem čeliť iným národom a mestským štátom a podobne, no nakoniec som strávil 5 hodín nepretržitého hrania, kým som tutorial dotiahol do víťazného konca. S humorom musím konštatovať, že tvorcovia vôbec nemysleli na nedočkavých recenzentov. Keď už ma hra zasvätila do svojich tajomstiev, podujal som sa hrať normálnu hru. Opäť som zvolil prvú možnosť v ponuke, ktorá ale znamenala, že všetko bude random. No čo, keď už to beží, nebudem to predsa vypínať a tak nasledovalo ďalších niekoľko hodín sústavného hrania.

Tretí pokus a je už všetko ako má byť. Čo si teda Sid Meier pre nás prichystal? Na výber je celkovo z osemnástich národov; digitálna deluxe edícia a aj naša hra na recenziu mala aj bonusový devätnásty národ Babylončanov s vodcom Nabuchodonozorom II. Na výber je od Američanov až po ríšu Siamu, oproti predchádzajúcej časti tak boli niektoré národy zmenené. Každej civilizácii je priradený len jeden vodca, to je taktiež zmena oproti minulému dielu. Opäť sa tak stretneme s niektorými starými známymi a pár nováčikmi, samozrejme nechýbajú osobnosti ako George Washington, Napoleon Bonaparte, cisárovná Katarína, Ramses II, Bismarck, Suleiman a niekoľko ďalších. Každá z civilizácií má špeciálnu vlastnosť, ktorá má reálny historický základ. Japonci napr. majú svoje Bushido, čo umožňuje aj poškodeným jednotkám bojovať, akoby mali plnú silu. Egypťania sú známi stavitelia divov a tak majú bonus pri ich stavbe a podobne je to u ostatných civilizácií. Okrem špeciálnych vlastností disponujú jednotlivé národy aj unikátnymi jednotkami a budovami. Každý národ má dva unikáty, niektoré tak majú jednu budovu a jednu jednotku, iné zas dve jednotky. Celkovo tak hra pôsobí, že sa snažila výber civilizácií a bonusov čo najviac zjednodušiť. Po zvolení si národa, ostáva nastaviť si typ a veľkosť mapy, teda jeden kontinent Pangeu, skutočnú mapu sveta, množstvo malých ostrovov - Archipelago, prípadne niekoľko väčších kontinentov. Nakoniec ostáva len zvoliť si obtiažnosť súperov a tempo hry. Pri načítavaní mapy vám hra váš národ a vodcu trochu predstaví. Potom už je však všetko len na vás, aby ste tvorili históriu.

Revolúciu v hexagónových poliach nehľadajte. Úprimne ani som si ju nevšimol, hru to neuľahčuje, nerobí ju to náročnejšou, skôr ju to robí uniformnejšou. Možno práve preto, že ako hráč som jednoducho z mnohých iných hier zvyknutý na hexagóny. Čo sa týka ovládacích prvkov hry, tie sú pomerne dobre rozložené a rýchlo si na ne človek zvykne, ovládanie je tak veľmi jednoduché a intuitívne. Na obrazovke je minimapa v pravom dolnom rohu, aj keď skôr by som ju uvítal vľavo, ale to nie je podstatné. Ďalej nemôže chýbať rýchly prístup do diplomacie, k vašim poradcom a k tzv. “social policies,” ktoré nám určujú kam bude smerovať vývoj našej spoločnosti. Pod malou ikonkou sú schované všetky dôležité prehľady. Na hornej lište je stav financií, kultúry, produkcie a vidíme tu aj suroviny, ktorými disponuje naša civilizácia. Vľavo hore je posledný ovládací prvok a to rolovacie menu, kde si môžete zvoliť či budete sledovať výskum, jednotky alebo vaše mestá. Celé ovládanie je tak pomerne dosť zjednodušené.

Mestá sú základom celej civilizácie a aj ich menu a ovládanie prešlo zmenami. Novinkou miest je, že už nerastú koncentricky, ale väčšinou sa rozširujú smerom k dôležitým surovinám. Toto zväčšovanie si môžete za určitý obnos peňazí aj kúpiť a dostať sa tak k strategickej surovine rýchlejšie. Ak chcete, celé mesto môže byť v podstate úplne samostatnou bunkou a jediné, čo v ňom riadite je produkcia budov a jednotiek. Každopádne pokiaľ sa rozhodnete naopak, zas toľko možností správa mesta neponúka, môžete si rozmiestniť obyvateľov a kontrolovať, akým smerom sa mesto uberá či je teda zamerané na zlato, kultúru, vedu alebo stavbu. A to je asi tak všetko, čo sa dá v meste robiť. Musím ale pochváliť autorov za ich prehľadné informácie o produkcii a raste miest, keď sa nachádzate na mape. Vedľa názvu mesta vidíte, čo produkuje a koľko mu to bude ešte trvať a na druhej strane je informácia, koľko bude trvať, kým pribudne ďalší obyvateľ. S mestami súvisia workeri, alebo použijem názov z inej hry – pionieri. Ich hlavnou úlohou je zveľaďovanie krajiny v okolí mesta, kde budujú rôzne vylepšenia, aby zvýšili produkciu jedla atď. V prípade pionierov môžete nastaviť automatickú činnosť, takže budú pobehovať po mape a budovať tam kde je to najviac treba. Čo im ale musím vytknúť je to, že v automatickom móde nestavajú cesty a ani železnice. O tie sa musíte postarať manuálne. Aj keď je tu možnosť zvoliť vybudovanie cesty z bodu A do bodu B a pionieri ju postavia, no aj to má svoje muchy. Ak máte mestá rozložené do štvorca a po obvode sú postavené cesty a chcete mestá spojiť aj diagonálne, túto stavbu si užijete od začiatku až do konca. Osobne to považujem za mínus hry, lebo toto stavanie odvracia pozornosť od iných dôležitých vecí.

Keď už som písal o mestách, spomeniem aj ďalšiu novinku, ktorou sú mestské štáty. Ide len o jedno mesto s vlastnými hranicami a primitívnou diplomaciou. Mestské štáty vás môžu požiadať o splnenie nejakých nepovinných úloh, napr. zničenie barbarského kempu, ktorý je nebezpečne blízko. Za to získavate priazeň a zlepšujete vzťahy s týmito štátmi, ak máte nadpriemerné vzťahy, štát vás sem-tam odmení jednotkou alebo niečím podobným. Napriek tomu sú pre vás po určitom čase len ľahkou korisťou, keďže absolútna väčšina z nich je schopná vyrobiť si jednu vojenskú jednotku a ak máte presilu, nemá štátik žiadnu šancu. Neohrozí vás ani vyhlásenie vojny od iných štátov, ktoré sú často v aliancii, skôr naopak, dá vám to možnosť podrobiť si ich. Ak som u mestských štátov povedal, že majú len primitívnu diplomaciu, v samotnej diplomacii medzi civilizáciami to nie je o moc lepšie. Vzťahy medzi národmi prešli tak výrazným zjednodušením, že sa sám seba občas pýtam či je diplomacia v hre ešte potrebná. Skutočne obsahuje len tie najzákladnejšie prvky – otvorenie hraníc, spojenectvo, tajné spojenectvo, spolupráca vo vede, ktorá vám sprístupní po niekoľkých kolách náhodne technológiu, nechýbajú nejaké požiadavky, spoločná deklarácia vojny a mnou nepochopené diskusie na témy, ako je pohyb jednotiek blízko hraníc a podobne, ktoré asi aj tak nemajú vplyv na nič. Vypustenie špionáže, informácií o vodcoch a iné, je pre mňa veľkým mínusom a celkovo diplomaciu v hraní takmer nepoužívam a skôr čakám na ponuky od iných národov, najčastejší dôvod použitia diplomacie je u mňa vyhlásenie vojny :) Jednania medzi vodcami národov sú dokonca tak zjednodušené, že pokiaľ neviete, ako docieliť dohodu, stačí kliknúť na možnosť, ktorá za vás automaticky spraví ponuku a tú už by váš kolega odmietnuť nemal.

Social policies sú prijemným spestrením bonusov pre vašu civilizáciu. Naviac, pokiaľ si osvojíte päť týchto smerov a skompletujete všetky vetvy, ktoré vám ponúkajú, dospejete k utópii a hra končí vašim víťazstvom. Na začiatku nie sú dostupné všetky, možnosti pribúdajú s postupom do vyšších vekov. Taktiež nie je možné osvojiť si všetky, ak si pozriete jednotlivé názvy na obrázku, je jasné, že niektoré sa dokonale vylučujú. Je tak treba voliť obozretne a ideálne na začiatku sa rozhodnúť, ktorým spôsobom sa pokúsite hru dohrať a podľa toho aj voliť tieto smery.

Spolu s hexagónmi prišla ešte jedna výraznejšia zmena a síce, že na jeden hex je možné umiestniť len jednu jednotku. Táto zmena hru viac sprehľadňuje a pôsobí aj realistickejšie. V Civilization V tak nečakajte veľké množstvo jednotiek, práve naopak, vystačíte s malými počtami a naviac, sú tu aj jednotky s možnosťou streľby na väčšiu vzdialenosť. To všetko vás núti viac premýšľať, viac taktizovať. Keďže nie je možné, aby sa všetky jednotky pohybovali po tej istej trase, lebo sú roztiahnuté na niekoľko polí, musíte presuny vojska koordinovať. Nie je nič horšie, ako keď sa vaši strelci ocitnú v čele postupu, lebo pred nimi boli otvorené pláne, po ktorých sa pohybujú rýchlo a jednotky na boj zblízka sa ešte niekde vzadu predierajú hustou džungľou. Ak má nepriateľ aspoň trochu rozumu, zničí vašich strelcov a vy môžete skúsiť akurát tak vyjednať mier. S armádou ešte súvisí aj využívanie surovín v hre. Suroviny sú tu totiž obmedzené a majú presný počet, koľko ich máte dostupných. Ak vytvoríte armádu, ktorá všetky tieto zdroje spotrebuje, ďalšie jednotky už nepostavíte a musíte si počkať, kým sa dostanete k novým zdrojom, alebo niektorá z jednotiek padne. O umiestnení surovín nemáte tušenie, až kým sa vám nepodarí vyskúmať príslušnú technológiu. Došlo aj k drobnej zmene vo vojenskom víťazstve, po novom stačí dobyť len všetky hlavné mestá civilizácií a nemusíte sa trápiť s úplnou likvidáciou.

Ak ste teda z predchádzajúcich riadkov nadobudli dojem, že hra je výrazne zjednodušená, čítali ste správne. Civilizácia tak otvára brány väčšiemu počtu nových hráčov, ale zas na druhej strane, akoby dvere pred vernými zatvárala. Je jasné, že piaty diel nemôže byť prvý diel v lepšom kabátiku, no už v predošlých častiach sme videli, že inovácie sa dajú robiť aj tak, aby Civilizácia bola stále tou starou dobrou hardcore stratégiou. Pokiaľ je zámerom autorov spraviť z Civilizácie masovú hru, je otázkou či sa im to podarí, predsa len ju mnohí poznajú len ako veľmi náročnú stratégiu. Samotný koncept hry zostal v hrubých obrysoch zachovaný, piata Civilizácia je veľmi návyková a od hry sa dostanete až keď sa vám podarí ju vyhrať. Typické, už len jedno kolo sa premení na ďalšie tri hodiny hrania. Taktiež ak by mal niekto po prvýkrát prísť do styku s celou sériou, nech začne piatou časťou, jej jednoduchosť neodradí hráčov.

Civilization V nie je zlá hra, ale nie je ani žiadnym super titulom. Graficky je na vysokej úrovni, vie ako pritiahnuť hráčov a rozhodne dokáže zabaviť na mnoho desiatok hodín. Jej jednoduchý koncept je ako stvorený pre nováčikov, no zároveň u fanúšikov uberá na kráse. Mnohí verní si ju zrejme z povinnosti kúpia a po vyskúšaní sa skôr vrátia k minulému dielu.