Kapitalizmus s láskou, s pozdravom vaše peniaze.

Recettear je skrátka podivná japonská kombinácia obchodnej stratégie a RPG. Japonsky divná, na druhej strane neuveriteľne humorná, so seba ironizujúcim humorom a návykovou hrateľnosťou – teda taký dojem dostanete až si zahráte demo. Naozaj, skutočne, istotne, veď v tomto si ja vôbec nevymýšľam. Fakt. Čestné pionierske na červené... Vlastne, pardón, toto je drsný kapitalizmus.

Spomínal som, že dievča ostalo bez otca z hrozným dlhom na krku. S tak hrozným, že vám ho víla z banky ani celý neprezradí. Ale víla je to milá, dobrá, skrátka taká ako všetky víly...len táto pracuje v banke. Avšak pomôže hlavnej hrdinke Recette, aby bola schopná dlh splatiť. Je to jednoduché – otvorí si obchod. Presne ten druh obchodu, aký môžete navštíviť v každom prvom japonskom (a vlastne i nejaponskom) RPG. Každý týždeň potom budete musieť splatiť dlh, inak vás čaká...nuž kartónová realita. Pod mostom.

Je to presne ako logika káže, nakúpite tovar – buď v Cechu alebo na trhu, vystavíte ho vo svojom obchodíku a čakáte až sa zákazníci budú hrnúť. Háčik? Podľa všetkého háčiky len pribudnú. Demo bolo ešte celkom jednoduché. Každý zákazník má totiž inú predstavu o cene. Cenu treba správne nastaviť, prípadne sa zjednať. Občas sa zastavia i ľudia, ktorí chcú niečo u vás predať. Postup rovnaký ako pri kúpe, akurát tu sa snažíte cenu čo najviac stlačiť. Lenže ani cech ani trh nie sú najlepším zásobovačom tovaru. Na začiatku sa z toho dá vyžiť, ale keď chcete lepší tovar, chce to zaliezť do podzemia.

Dungeon sa tomu v slovenčine tiež niekedy nadáva (alebo nie?). Dievča však samé do dungeonu nepôjde. Nie. Na to sú tu hrdinovia, vlastne aký hrdinovia. Mno, hrdinovia kapitalizmu, to iste áno. Termín, ktorý sa tu používa je dobrodruh. Také dobrého druha si najmete, aby za vás v podzemí odviedol špinavú prácu. Pozbierate úlovky a šup s nimi do obchodu. Kšeft, je kšeft. Celá akcia v podzemí je prevedená v štýle á la Zelda. Šmik – šmik. Bum-bác, švác...bacha pasca! Aj s výkričníkom. Na potvory treba ísť takticky – priamo sa príliš nevypláca. Okrem toho, ako to býva, nie každá truhla skrýva poklad. Občas aj nejakého toho bubáka. Nie, biznis v podzemí nie je žiadna heroická cesta svetom, za slávou. Nie. Je to len vaša cesta za ziskom. Zisk hýbe svetom. Peniaze sú božské.

A potom...vyzerá to, že budete mať i nejakú zlomyseľnú konkurenciu. Blonďavá, rozmaznaná kra... teda dievča. To napovedá koniec dema, ja zo to nemôžem, že skončilo. Pokojne by som dnes hral ďalej. Aj v tom horku, aj v tom pote. Milá, chytľavá hra to je...zrejme. Jej preklad už je takmer dokončený, takže ostáva len dúfať, že sa toho chytí nejaká rozumná digitálna distribučná služba – Steam napríklad?

Ach, ja hlava deravá... Recettear: An Item Shop’s Tale je pár rôčkov staršia japonská indie hra, ktorú v roku 2007 vytvorila spoločnosť EasyGameStation. Američania z Carpe Fulgur sa dostali k právam pre vydanie na západe, s odhodlaním sa pustili do prekladu. Podľa všetkého svoju prácu odvádzajú veľmi fajn – je to veselé, je to hravé, uhm. Skrátka pre nás čo nevládneme japonskými hieroglyfmi a jazykom, je to určite záslužná práca. Teším sa? Že váhate, ktoré demo ste naposledy dohrali 3 krát? Presne.

Capitalism, Ho!

V každom prípade, nezabudnite na to demo! :)