Gamescom - neherné zážitky z hernej výstavy

Keďže tých herných správ z neho bolo a stále je dosť a dosť budem sa snažiť trocha vynechať tú profesionálnu hernú stránku a priblížiť vám (ak ste ešte na takejto výstave neboli), ako to vlastne s takýmito monster akciami chodí. A predovšetkým ako to tam vlastne chodilo s nami, aj keď sme sa snažili každý deň vám priblížiť naše trampoty, priamo z miesta činu.

V prvom rade sa takéto akcie, ako na potvoru, v blízkosti SR vôbec nekonajú. Čo znamená, že sa treba pripraviť na cestu autom, busom, vlakom, alebo lietadlom, každý podľa chuti a finančných možností. Kolín je od Bratislavy vzdialený cca 1000 km, takže je treba zvážiť akým spôsobom sa do neho dopravíte. Traja mušketieri z Hrajmobilu po zvážení všetkých pre a proti zvolili cestu autom. Auto vyzerá byť skvelá voľba až po prvú kolónu, kde vaše nadšenie z hernej výstavy opadá. Po cca 8 až 10 hodinách z vás opadá všetko a sledovanie vašich spiacich, prípadne na handheldoch sa hrajúcich kolegov z vás robí na diaľnici netvora par excellance. Ďalšie dve až štyri hodiny (podľa veľkosti kolóny) len sledujete tabule so zostávajúcimi kilometrami a viete ako sa cíti zombie, keď v diaľke cíti ľudský mozog.

Našťastie Kolín skutočne existuje, hoci som tomu po 12 hodinách krútenia volantom už prestával veriť a tak je dobré čo najrýchlejšie zamieriť do hotela, prípadne iného ubytovacieho zariadenia, aspoň trocha sa vyspať pred prvými akciami. Mimochodom ubytovanie si hľadajte mesiace pred akciou, lebo inak vám hrozí, že budete spať v parku pred výstaviskom. Nám sa podarilo vybaviť si ubytko v mieste, ktoré vyzeralo na pohľad pokojne. Na pohľad preto, lebo len o pár kilometrov ďalej sa nachádzalo kolínske letisko. Našťastie nedostatok spánku spôsobil, že nejaké to, len pár metrov nad hlavami prelietavajúce Jumbo, sa muselo hanbiť za svoj tichý chod. Lenže spať treba doma a nie v Kolíne, veď sme tu predsa kvôli akciám a EA event spoločne s prezentáciou Sony sú akcie ako stvorené na nultý deň.

Najprv sa pozrime na EA, obyčajný človek slovenský, zvyknutý na to, že v radoch sa nepredbieha a pravidlá sa dodržiavajú bol prekvapený už na vrátnici, kde sa on na rozdiel od všetkých ostatných šiel nahlásiť, že dorazil a môžu si ho teda odškrtnúť zo zoznamu. Nuž nabudúce budem vedieť, že sa dá ísť aj priamo a ešte aj dostať tašku s reklamnými predmetmi. Na samotnej akcii si potom v prítmí premeriate prítomné osadenstvo a zistíte, že novinárska obec pomaličky, ale isto starne. Akné a vlasov ubúda, vrások pribúda, sem tam sa mihne šedivý vlas, až sa zdá, že títo usadení páni sa snáď ani nevedia tešiť. Ale zdanie klame, stačí jedno obyčajné oznámenie a z vážených pánov sa stávajú nekontrolovane kričiace, vlajúce a skandujúce postavy. A to sa hovorí, že nemci sú chladní, kecy. Na EA prezentácii bolo príjemné to, že chlapík, ktorý ju moderoval sa tým evidentne bavil a rozumel tomu, čo sa odohráva na obrazovke, síce väčšinu času len volal jednotlivých tvorcov hier, aby predstavili ten svoj kúsok, ale s kolegami sme sa zhodli, že to zvládol v pohode. Človek by ani nepovedal, koľko amazing, revolutionary, originaly atď. hier má EA vo svojom portfóliu. Vlastne človek by nepovedal ani to koľkokrát sa dá slovo amazing použiť v jednom krátkom príhovore. Ale to je fuk. EA svoj event zvládli, jediné čo mi vadilo, bola otrasná akustika, čo sa prejavilo hlavne pri hraní Dead Space 2, kedy som počas ukážky z tejto hry skoro ohluchol (ano po dohraní jednotky aj mne táto veta znie ako z inej reality, ale je to tak) a vraj je vo vesmíre ticho, iste.

Sony event už bol o niečom inom, jednak už sme neboli len pasívne prihliadajúci, híkajúci a slintajúci diváci a druhak nás prvá cca trištvrtehodina takmer uspala, keďže si prezentujúci nezobral príklad zo svojho kolegu z EA a 45 minút na nás chrlil čísla a pofidérne grafy o úspešnosti Sony a jej výrobkov. Ja som sa bavil tým, že som sledoval, ako sa pekne postupne šíri ľuďmi vlna zívania. Stačilo, aby zívol niekto na pravej strane a o pár minút už zívali aj tí naľavo. Našťastie to potom Sony rozbehli vo veľkom štýle, najprv si na pódiu zahral nový Medal of Honor Mike Shinoda z Linkin Parku, ktorí k hre naspievali ústrednú pieseň. Heh bolo zábavné ako smutne hľadel, keď mu zostrelili vrtuľník a on musel skončiť. Ešte by sa chlapec hral, ale pravidlá boli nekompromisné, zomrieš skončil si. Následne prišlo oznámenie Resistance 3 so skutočne skvostným trailerom a potom už páni zo Sony nechali zábave voľný priebeh a my sme si mohli vyskúšať prakticky všetko čo sme na obrazovkách videli.

Predovšetkým o pohybové ovládanie Move bol veľký záujem a horda ľudí zúrivo mávajúcich rukami vám spoľahlivo ukazovala, kde sa nachádzajú ovládače tohto vraj revolučného ovládania. Komu sa nechcelo hrať, nemusel, jedna z obľúbených kratochvíľ v takýchto momentoch je napchávanie sa. Jedlom sa totiž na Sony akcii nešetrilo, skôr by som povedal, že pred ním nebolo úniku. Zmrzlina, párky, klobásy, šaláty, mäso a niečo na špachtličke čo som radšej jedol so zadržaným dychom a zatvorenými očami, vás doslova obklopovali a čašníčky vidiac, že nemáte v ruke niečo čo sa dá jesť doslova bojovali o to, aby ste si zobrali jedlo z ich podnosu. Pitie detto, toho bolo ešte viac ako jedla. Mimochodom sa z vás na takejto akcii môže stať aj mediálna hviezda, napríklad náš JC rozdal toľko rozhovorov a tváril sa pri nich tak presvedčivo, že mu to tí moderátori asi aj vážne "žrali". Či sa však skutočne jeho slová aj niekedy do televízie dostanú a aký vplyv budú mať jeho filozofické slová a pózy na zdravý vývoj nemeckej dospievajúcej mládeže o tom sa už my zrejme nikdy nedozvieme. Akcia trvala až do neskorých večerných hodín a keďže na nej bolo k videniu aj odhalené poprsie hlavnej hrdinky hry Heavy Rain (dajte do ruky ovládač kolegovi z Eurogameru a ženy sa hneď vyzliekajú, aspoň teda tie virtuálne :) nebol dôvod neostať až do konca. Keďže nás však hneď na druhý deň čakal na výstave novinársky deň aj my sme sa nakoniec pobrali k našim Boeingom a aspoň trocha regenerovali.

Novinársky deň je paráda, vybavíte si akreditáciu, obzriete Press centrum, kde sa za prípojku na internet, fungujúcu wifi a voľnú stoličku platí zlatom a následne máte jedinečnú (a poslednú) šancu prejsť si celé výstavisko bez toho, aby ste sa museli tlačiť medzi deutsche jugend. Je to aj jedna z mála šancí prejsť sa výstaviskom a získať nejaké veci pre seba a do súťaže (samozrejme všetky sú do súťaže). Teda "sockovať" ako sa hovorí. Okrem toho samozrejme môžete skočiť na pár prezentácií, ale tie odporúčam riešiť až na druhý deň, lebo vtedy už sa v halách nedá hýbať a teda nie je čo iné na práci. Príjemné je, že sa všetci snažia byť k vám milí, ústretoví a plnia takmer všetko čo na očiach vidia. Pomyselná prvá cena za pohostinnosť bez akejkoľvek debaty patrí firme 1C, kde sme výstavovskú časť novinárskeho dňa ukončili. Čo sa tam dialo radšej nenapíšem. Napíšem len, že áno je to ruská spoločnosť, áno vodka, áno ďalšia, áno veľa ďalších, áno Chinaski je vúl lebo šoféroval, áno vodka. Prezentácia druhého dielu Red Orchestry bola následne veľmi zaujímavá a to myslím, že ako pre nás, tak aj pre vývojára, ktorý nám hru prezentoval. A to nebolo všetko, čakala nás ešte pozvánka na večeru so Sony. Tá sa dá taktiež zhrnúť pár slovami, áno pivo, áno Jägermeister, áno veľa, áno Chinaski stále šoféruje. Okrem toho však skutočne skvelá atmosféra a veľmí príjemné zoznámenie sa s chalanmi z Doupě.cz a Eurogameru.cz. Jedine JC musí dúfať, že JD si nakrútené videá nechá pre seba, inak ho už asi s nami nikde nepustia.

Našťastie slovenskými reáliami vychované žalúdky (môj tiež, lebo vypiť tri litre koly za večer nie je sranda) zvládnu akýkoľvek nápor a tak hurá pozrieť sa čo sa stane, keď sa brány výstavy otvoria pre všetkých. Stane sa šialenstvo, ľudia sa hrnú zo všetkcýh strán a je jedno či mladí, starí, chudí (no dobre tých tam veľa nebolo), tuční, bledomodrí, alebo tmavomodrí, všetci chcú vidieť najnovšie hry. Čo treba maximálne oceniť, je nemecká pripravenosť a precíznosť, žiadne kolóny na parkoviskách, žiadne trúbenie, nič. Aj na parkoviskách si vás pekne zarovnali do šíku, na milimeter presne a až potom vás nechali vypnúť motor. Priznám sa, že keď som videl čo sa v halách deje v tento deň mal som sto chutí utiecť, pretože hluk a tlačenica boli neskutočné. Môžu za to všadeprítomné pódiá, kde moderátori plnými dúškami, využívali zrejme dávno zakorenené nemecké sklony k hromadnému skandovaniu a navrch vždy rozhadzovali nejaké tie tričká. A čo je najväčší úlovok z výstavy? Predsa tričkooooooooooooooooooooooooooooooooooo, tričko, tričko, tričko, kde je? Chcem ho!

Novinárom teda neostáva nič iné len sa pobrať na predvádzačky do Bussiness časti výstaviska, kde sa malí jačiaci tričkojedi nedostanú. Problémom môžu byť stretnutia, keďže nie všade, kde by ste chceli nájsť svoje meno ho skutočne nájdete, aj preto tentoraz veľmi oceňujem snahu slečny z 2K, ktorá napriek chýbajúcej dohode o stretnutí pohotovo zohnala niekoho, kto okamžite dohodol stretnutie s nejakým tým tvorcom Mafie 2. Tlieskam a hanbím sa, keďže som to stretnutie následne zmeškal ja (aj ja - pozn. DKF). To sa už ale pomaličky pripravujete na cestu domov, keďže chcete prísť domov na druhý deň v normálnom čase. 12 hodinová cesta vám nič neodpustí ani teraz. O to viac, keď chcete natočiť podcast a nejak to stále odsúvate (veď prečo nie, podcasty sa ideálne točia o štvrť na tri v noci). Keď už sme pri tom, na nakrúcanie nášho podcastu zrejme budú ešte dlho spomínať návštevníci istej benzínky na rakúsko-nemeckých hraniciach, ktorí sa dosť dlho celkom vystrašene pozerali na trojicu chlapov v zadýchanom aute a nešlo im do hlavy čo tam asi tak robia.

Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a GamesCom nás svojou atmosférou dostal. Skutočne platia slová, že je to viac festival ako výstava a ak vám bude niekto rozprávať, že nemci sú chladní, tak minimálne o tých čo sa pohybovali na tejto výstave to neplatí. Budúci ročník Gamescomu má termín 17 až 21.8. 2011 a ak si zabezpečíte všetky náležitosti, ktoré som spomenul na začiatku článku, tak sa tam určite stretneme.

P.S.: Keďže hostesky patria skôr medzi tie neherné zážitky hernej výstavy, tak sme sa ich rozhodli prihodiť zopár práve do tohoto článku. Ak ste si už vypočuli náš podcast z výstavy, tak náš názor na ne už poznáte. A aký je ten váš?