Herné legendy: Baldur´s Gate

Na počiatku bol Gygax...
 
Po väčšinu konca 80-tych a prvej polovice 90-tych rokov, vládla CRPG hrám spoločnosť SSI ako vydavateľ, ktorý mal k dispozícii licenciu (Advanced) Dungeon & Dragons. Pod jej hlavičkou vyšlo v tom čase množstvo hier a väčšinu z nich môžeme zaradiť medzi klasiky žánru. Poslednou hrou pre SSI na pravidlách (A)D&D bola atmosfericky vynikajúca hra Stone Prophet (katastrofu menom DeathKeep radšej nebudeme spomínať), potom však SSI prichádza o licenciu a tá prechádza k spoločnosti Interplay. I keď tu vyšla celkom zaujímavá strategická hra Blood & Magic, skutočné CRPG vyšlo do roku 1998 len jedno – katastrofické Descent to Undermountain, ktorú si určite Chris Avellone a spol. nedajú zarámovať. Koncom 90-tych rokov tak kvalita i kvantita D&D hier rapídne klesá, zrejme i vďaka zvýšenému záujmu o iné žánre. Avšak ako sa čas približoval ku koncu milénia, začali sa objavovať prvé náznaky nového obrodenia žánru. Fallout i akčne orientované Diablo ukázali nový smer, ktorý bude kľúčový aj v prípade nasledujúcej hry vydanej pod hlavičkou Interplay. Bola to totiž práve Baldur´s Gate, ktorá opäť priniesla zvýšený záujem o hry postavené na pravidlách Dungeons & Dragons.

Budúcnosť je v nekonečne...
 
Bioware vytvorili svoju prvú hru - Shattered Steel – pre Interplay. Vedeli však, že ich nasledujúcou hrou by mala byť RPG hra. Jej tvorba začala kedysi v januári roku 1996 a mala sa volať Battleground Infinity. Hovorí sa, že mala byť možno rozsiahlejšia a väčšia ako bol nakoniec výsledný Baldur´s Gate. Hráč v nej mal hrať úlohu nižšieho božstva (severského, keltského, egyptského a pod.), cestovať po sférach a plniť rôzne úlohy. Avšak ako to býva, plány boli väčšie ako možnosti – vtedy – malého týmu. Bioware plánovali Battleground ako online svet. Avšak keď nič iné, dokázali aspoň pripraviť veľmi jednoduché, krátke demo.

Tohto dema sa následne chytil Interplay, ktorý vtedy (ako sme si už povedali) bol vlastníkom licencie Advanced Dungeons & Dragons. Infinity engine tak našiel svoje prvé uplatnenie, začal sa vývoj hry, ktorú dnes poznáme ako Baldur´s Gate. Dizajn dokument mal 300 strán a v prvých mesiacoch vývoja všetkú prácu obstarával pôvodný tím (čo bolo 12 ľudí, prvých 9 mesiacov vývoja), na konci roka sa rozrástol ešte o ďalších šesť ľudí. V konečnom dôsledku mohla hra od začínajúceho tímu neuspieť, avšak spoločnosť bola vtedy plná zapálených hráčov a ako často dodával jeden z doktorov (otcov zakladateľov Bioware), mala to byť hra, ktorú chceme hrať aj my. Hry sa nakoniec hráči dočkali na Vianoce v roku 1998 (hra vyšla na 5CD) a bol to ako blesk z čistého neba.



Hra sa stala klasikou a novým impulzom pre CRPG hry. Jej príbeh je už dnes tak známy, že ho snáď ani netreba opakovať alebo predsa? Hlavná dejová línia sa zaoberá temnou konšpiráciou rozmáhajúcou sa po Mečovom pobreží, železo sa stalo krehkým, banditi a rôzne príšery zaplavili obchodné cesty na pobreží a do toho všetkého váš príbeh. Pod ochranou Goriona si žil v bezpečí knižníc Candlekeepu, až kým si ťa osud jedného dňa nenašiel. Prečo však chceli zabiť teba? Obyčajnú sirotu? Áno, niekde tu sa začal rodiť príbeh, resp. jeho archetypálne podoby, ktoré dnes poznáme ako „Bioware klišé“.
 
Baldur´s Gate pracuje s druhou edíciou pravidiel Dungeon & Dragons a autori sa ich snažili do systému hry, už spomínaného Infinity enginu, preniesť čo najvernejšie to podmienky dovoľovali. Hráč si vytvoril postavu, na výber mal z osemnástich povolaní a šiestich rás. Počas príbehu sa k nemu mohlo pridať niekoľko postáv, ktoré už v tejto fáze začali prejavovať isté známky osobnosti, aby sa mohli naplno prejaviť v ďalšom pokračovaní. Všetko dopĺňal izometrický pohľad s predrenderovaným prostredím a 2D spritmi. Ťahové boje, tak populárne v tomto druhu hier, však nahrádza real-time súboj s možnosťou hru kedykoľvek zapauzovať. Samozrejme, tento systém, resp. spôsob boja nebol špecifický pre Baldur´s Gate, ale môžeme pokojne povedať, že ho znovuobjavil a spopularizoval pre 21. storočie.

Nekonečno z nekonečna...
 
Päť mesiacov po vydaní pôvodnej hry (máj 1999) prichádza na trh datadisk Tales of the Sword Coast, ktorý do hry pridával štyri nové prostredia a zvýšil maximálnu možnú dosiahnuteľnú úroveň o pár úrovní. Infinity engine nastúpil cestu k sláve. V medzičase pobočka Interplay – Black Isle Studios, licencovala Infinity engine a započala práce na AD&D hre so sveta Planescape. Vznikol tak obrovský, filozofický a textovo obsiahli epos, na ktorý množstvo hráčov spomína do dnešných dní. Infinity engine však poháňal ešte jednu významnú sériu – Icewind Dale, rovnako od BIS. V nej mal hráč možnosť navštíviť región Icewind Dale, toľko spopularizovaný v knihách od R. A. Salvatoreho, avšak sto rokov pred Baldurovou bránou a teda i obdobie života populárneho drowa Drizzta Do´Urdena. Okrem toho, na rozdiel od silne príbehovo orientovanej Brány, bol Icewind Dale priamočiarejší, tzv. „dungeon crawl“.

We are all heroes; you and Boo and I. Hamsters and rangers everywhere, rejoice!
 
V septembri 2000 prichádza na trh pokračovanie. Príbeh nekončí, pokračuje tam, kde hráča naposledy zanechal. Avšak prebudenie do príbehu nebude také príjemné, akoby sa dalo očakávať. Hráč je väznený na neznámom mieste, neustále na ňom ktosi prevádza nechutné experimenty. Až vás jedného dňa vyslobodí Imoen. Nie je čas rozmýšľať nad tým, kto vás spolu s ostatnými väzní, treba utiecť. Keď sa konečne dostanete na slobodu, zistíte, že sa nachádzate v meste Athkathla, ktoré leží v štáte Amn, na juh od Baldurovej brány.


 
Čo Bioware v predchádzajúcej hre načrtli, tu rozvádzajú a dopĺňajú. Postavy dostávajú väčšiu hĺbku, reagujú viac na vaše činy. Päť postáv z predchádzajúcej hry zažilo svoj návrat – Minsc, ktorý sa už medzitým stal legendou, Imoen, Jaheira, Viconia a Edwin – niektoré ďalšie majú kameo v príbehu. Snažili sa odbúrať akékoľvek hluché miesta, ktoré sa občas v prvom diely vyskytovali. A tak sú jednotlivé prostredia pestrejšie a hlavne vždy sú nejako dôležité. Rovnako prešiel zmenou aj Infintiy engine, zvýšili sa možné rozlíšenia, rovnako pribudla možnosť schovať interface, aby mal hráč lepší výhľad na akciu v hre. Drobné i väčšie zmeny, ktoré robili hru lepšou, doladenejšou ako bol jej predchodca. Štatistiky o množstve kúziel a predmetov snáď ani netreba spomínať. Samozrejme pribudli aj nové povolania, ktoré znovu predstavila 3 edícia pravidiel Dungeons & Dragons. Ďalšou zaujímavosťou bola možnosť získať pre špecifické povolania pevnosť, ktorá potom tvorila pre hráča akúsi východziu základňu – domov, ale aj zdroj nových úloh -  ako napríklad Sféra pre mága, cech pre zlodeja, pevnosť pre bojovníka, či divadlo pre barda. Nechýbala ani toľko obľúbená (v starých CRPG hrách) možnosť importovať si postavu z konca prvého dielu. 

Príbeh naplánovaný ako trilógia sa však musel jedného dňa skončiť. Nie však ako plnohodnotný diel, ale ako datadisk Throne of Bhaal, ktorý uzatvára príbeh vašej postavy. Lineárnejší, akčnejší je vyústením celého príbehu započatého kdesi v knižniciach pevnosti Candlekeep.
 
Doktori z Bioware priniesli oživenie celému žánru CRPG, vložili väčší dôraz na hráčovu voľbu a príbeh, ktorý bude s NPC postavami prežívať. Dostatočne spopularizovali izometrický pohľad – aj keď možno to bolo práve pod vplyvom Falloutu a Diabla, ktorý sa stal na ďalšie roky kľúčovým pri mnohých hrách. Po zdanlivom úpadku žánru, tak opäť vlieva novú krv do sveta CRPG a – povedzme si to rovno – zachraňuje ho pre 21. storočie (podľa údajov z oficiálnych stránok Bioware sa celej série – teda vrátane datadiskov – predalo cez 5 miliónov kusov). Bol to práve úspech Baldurovej brány, ktorý dovolil, aby sme i dnes mohli hrať vynikajúce hry od tohto štúdia. Napriek tomu, že ich ponímanie trochu zmenilo od tabuliek k priamemu ovplyvňovaniu herného sveta.