This is X-COM!

Kombinácia strategického plánovania a výskumu spojená s akciou z pohľadu prvej osoby nemusí vôbec dopadnúť katastrofálne. V prvom rade pôjde o to, ako sa v 2k Marin chopia látky. V súčasnej dobe môžeme len špekulovať, či pôjde o akýsi druh voľnejšieho hrania (na výber z niekoľkých misií, postupné ich riešenie a získavanie výhod atď.) alebo striktne lineárnu akciu, kde bude len "takzvaný výskum", čo bude vlastne prerozdeľovanie bodov medzi jednotlivými úrovňami (čo by bol ten horší variant). Samozrejme, všetko sú to len moje špekulácie, ničím nepodložené - len skúsenosťami s hrami. Keď ostaneme pri samotnej značke, tak v jej histórii nájdeme niekoľko hier, len jedna z nich bola katastrofálna (vzhľadom na značku), jedna priemerná a zvyšok výborné taktické, ťahové stratégie. O katastrofe sa hovorí v prípade arkádoveho besnenia menom X-COM Enforcer. Ako bezmenná akčná, arkádová strieľačka by to bola fajn odpočinková hra, avšak ak ju budeme brať v závislosti na značke, tá hra nemala s atmoférou a svetom, ktorý človek tak dobre poznal zo starších hier, mnoho spoločné. Áno, bolo to zábavné akčné besnenie, avšak X-COM by ste v tom zbytočne hľadali.

Ak ostanem ešte chvíľu pri akčnejšom zameraní a pohľade z prvej osoby, bol tu ešte zrušený X-COM Alliance. V nej mal hráč ovládať malý tím vojakov, okrem výhľadu aktuálne ovládaného videl v menších oknách aj "výhľad" ostatných členov. Istým spôsobom to navonok pripomínalo Hired Guns, čo isto napovie pamätníkom, nuž a ostatní sa po očku pozrú na obrázky, ktoré sa tu kdesi nachádzajú. Medzi jednotlivými misiami fungoval aj klasický výskum a vybavovanie vojakov. Bohužiaľ, X-COM Alliance sa nikdy nedostal do predaja. Existuje intro sekvencia, niekoľko in-game videí z E3 prezentácie a pár obrázkov. Akoby nakoniec dopadla sa dá teraz len odhadovať. Za seba môžem len povedať, že intro sekvencia mala rozhodne tú správnu X-COM atmosféru.



Ďalšou nestrategickou hrou v sérii je Interceptor. Pokus Microprose niečo vytĺcť na vtedajšej popularite "vesmírnych simulátorov", akými boli X-Wing, či séria Wing Commander. Pokus to nebol úplne zlý. Opäť, ako jeho strategický predchodcovia aj Interceptor sa skladal z dvoch častí - manažment základne a samotná akcia. V prvom prípade sa hráč staral o výskum, chod základne, vybavenie jednotlivých vesmírnych stíhačov a samozrejme budovaniu väčšej siete základní. Táto časť fungovala na výbornú, ono je dosť možné, že tu naozaj nie je čo pokaziť. Jednotlivé štáty tu nahradili korporácie operujúce v oblasti, korporácie väčšinou známe už z tretieho X-COM Apocalypse (časovo sa však  Interceptor odohráva pred Apocalypse). Samotná akcia prebiehala veľmi podobne ako v už spomínaných klasických "vesmírnych simulátoroch" tej doby. Hráč sa posadil do kokpitu stíhača a jeho úlohou bolo, podobne ako v strategických proťajškoch, vyčistiť mapu od útočiacich mimozemšťanov. Po podivných tvoroch v Apocalypse sa tak hráč opäť stretáva so starými - známymi tvárami. V protivníkových UFO stíhačoch nechýbajú Sectoidi, Mutoni, či Etherali. Problém Interceptoru však ostával práve vo vesmírnych misiách, ktoré boli veľmi jednotvárne a na nižších stupňoch obtiažnosti v nich hráč prakticky nemusel nič robiť. Keď po 20-ty krát letíte misiu, kde je vašou úlohou všetko vystrieľať, v rovnakom prostredí čierneho, nekonečného vesmíru, to vám na zábavnosti práve nepridá. Funguje to len v prípade aplikovania tzv. prerušovaného hrania :) - chvíľu hrám, hru na nejaký čas odložím a potom sa k nej vrátim. V takom prípade sa stereotyp nedostaví. Avšak je to základná vlastnosť a pre tento nekončiaci stereotyp je X-COM Interceptor len priemernou hrou. Čo však tejto hre nemožno uprieť je opäť celkom zaujímavá atmosféra a výtvarný "retro-future" štýl miestami koketujúci s art deco (Chopia sa v 2k tejto príležitosti alebo sa vrátia skôr ku komiksovému vyzneniu prvých dvoch dielov? Aj keď úprimne, prvé obrázky veľa nadšenia neprinášajú).



Napokon nám ostáva klasická séria ťahových stratégií, tá ktorá to celé začala. UFO: Enemy Unknown (ako sa prvá hra volala v európskych krajinách) bola láska na prvé zahranie. Jedna z mála hier, pri ktorej bol človek ochotný stráviť takmer celú noc (a niekedy aj deň). Práve UFO a jeho dve pokračovania sú dôvodom prečo toľko ľudí miluje sériu X-COM, paradoxne to však vyzerá tak, že ťahový návrat sa konať nebude. UFO bolo vlastne nadviazaním na predchádzajúcu tvorbu bratov Gollopovcov, ktorí majú na svedomí také hry hernej histórie, akými sú Rebelstar, či Lasesquad.Ťahová stratégia, kde sa hráč staral o chod a vynaliezanie nových technológií a zároveň v taktickej časti ovládal svoje jednotky (človek nemohol nemilovať možnosť pomenovať si všetkých vojakov podľa vlastných predstáv, to dodávalo akcii istý pocit uspokojenia, keď človek poslal "na prieskum" vojaka s kamarátovým menom - a on to sviňa čisto náhodou neprežil :-). Výsadok mal tak hustú atmosféru, že ju bolo možné krájať. Hlavne tie nočné boli výnimočné. Všade tma, vidieť bolo len bezprostredné okolie a do toho hrala minimalistická hudba. Horiace UFO nebol problém lokalizovať, avšak pokiaľ sa mimozemšťania stihli rozliezť po okolí nastal problém. Číhať vám pokojne mohol rovno za chrbtom, či vznášať sa nad hlavou. Vojak X-COMu nikdy nie je v úplnom bezpečí. Obzvlášť keď sa do akcie pridajú Snakemani a ich obávaná teroristická zbraň. Atmosféra hry ešte zhustla príchodom pokračovania X-COM: Terror from the Deep.

Ako názov napovedá, tentoraz Zem ohrozujú bratranci mimozemšťanov z prvého dielu - neútočia však z vesmírnych diaľav a základne na Marse, ale z hlbín oceánov. X-COM musí opäť zasiahnuť i keď tentoraz bez prispenia otcov série bratov Gollopovcov. Tí sa už v tom čase venovali vývoju tretieho dielu série. TFTD bol do iných farieb oblečené UFO: Enemy Unknown, graficky detailnejšie, o kúsok krajšie ako predchodca, ale v princípe rovnaká hra. S jedným zásadným rozdielom - TFTD bola mnohonásobne náročnejšia hra, za čo mohli hlavne niekoľko úrovňové misie. Keď som sa si pred troma rokmi po veľmi dlhom čase k TFTD vrátil bol som z neho taký vykoľajený, že ani moja posádka importovaná z konca prvého dielu si nedokázala poradiť s obyčajným Lobstermanom. Z krvi mi vyšli všetky princípy a poučky, až som to video neúspechu musel dať na youtube. Z tohto zážitku však plynie jedno ponaučenie, resp. vypláva na povrch kvalita samotnej hry. Bez dobrej prípravy na misiu, bez rozumného uvažovania a taktického plánovania vám ani dobre vycvičený vojak nepomôže. Pri tej hre trebalo myslieť, na čo človek rokmi otupený dnešnými "efektovými" hrami nebol po dlhej prestávke pripravený :-)



Apokalypsa sa priblížila. Nové dielo bratov Gollopovcov uzrelo svet a mnohých fanúšikov predchádzajúcich dielov mierne šokovalo. V jadre ostáva hra rovnaká, avšak celá fasáda sa úplne zmenila. Už to nie je celý svet, ale jedno obrovské mesto Mega-Primus. Už to nie sú štáty, ktoré je treba chrániť, ale majetok jednotlivých korporácií. Pre netrpezlivých hráčov dokonca pribudla možnosť prepnúť celú akciu do reálneho času, avšak mnohokrát to skôr bola samovražda. Votrelci boli tentoraz tuhší a nebezpečnejší ako kedykoľvek predtým. Z otvorených priestranstiev sa akcia presunula do interiérov budov - od kancelárskych až po tie obytné. Grafická štylizácia sa presunula od komiksovosti k už spomínanému "retro-future" štýlu, ktorý neskôr čiastočne prebral aj spomínaný Interceptor. X-COM Apocalypse nepatrí k vizuálne príťažlivým hrám a na rozdiel od svojich predchodcov zostarla po vizuálnej stránke rýchlejšie. Už aj v čase jej príchodu na trh si bolo treba pomaly na nový štýl zvykať. Avšak akonáhle sa človek do hry dostal, nabrala na neuveriteľných obrátkach a opäť to bola tá atmosferická, taktická stratégia.

Genesis, podobne ako Alliance sa však už nekonala. Toto regulérne strategické pokračovanie sa malo vrátiť do doby "Prvej mimozemskej vojny" a odhaliť nové podrobnosti a detaily tohto konfliktu, teda nemal to byť remake. Bohužiaľ vtedajší držiteľ práv na X-COM - Hasbro Interactive - skrachoval a licencia tak začala putovať od čerta k diablovi. Istý čas ju držalo Atari, neskôr prešla k 2K a zdá sa, že práve táto spoločnosť sa teraz chystá s ňou čosi robiť.

Okrem strategického elementu sa pri spomienkach na X-COM stále opakuje spojenie, ktorého častým členom je pani atmosféra. Kruh sa uzatvára a opäť sa vraciame k čerstvému oznámeniu XCOM (po novom z názvu vypadla pomlčka - pozn. DKF) hry od 2K. Pokiaľ sa podarí preniesť duch série do príbehovej hry s "first-person" perspektívou, bol by som posledný kto by na hru nadával. Som prvý v rade čakajúcich na návrat takticko-strategického neba, ktoré má séria v rodokmene, ale viem ako je na tom súčasný herný trh. Respektíve viem, čo si myslia vydavatelia, pretože každý deň vidíme aké druhy hier vznikajú a pre koho sú určené. Podstatné je, aby sa vyhli fiasku Enforcera a nesnažili sa reštartovať existujúcu časovú osu X-COM univerza. Tešiaci sa skeptik? Áno, aj taká môže byť diagnóza v prípade obľúbeného sveta.