Heavy Rain – prvé dojmy z hrania

Už od prvých sekúnd je jasné, že Heavy Rain ide pevne v šľapajach svojho predchodcu. Prihliadnuc na grafiku a štýl ovládania – Heavy Rain predstavuje technicky vyspelejší Fahrenheit a jediné ne-audiovizuálne rozdiely súvisia skôr s príbehom a jeho pojatím, než so samotnou hrateľnosťou. Samotná story začína úplne jednoducho. Prebudenie, pomalé vstávanie z postele, sprcha (vrátane odhalenej zadnej časti mužského tela...) a bezmyšlienkové chodenie po byte. Možnosti interaktivity sú relatívne rozsiahle, pričom väčšina z nich je pre príbeh úplne zbytočná, ale čiastočne pomáhajú vytvoriť uveriteľnosť prostredia, až to niekedy zvádza k prirovnaniu k Simsom – záchod, toaleta, jedlo, pitie, TV, hudba, to všetko je behom prvých cca 20 minút možné použiť. Samotné ovládanie pozostáva najmä z používania pravého sticku – hra indikuje, akým smerom treba posunúť daný stick a s akou intenzitou, aby sa konkrétna akcia vykonala. Vo väčšine prípadov nie je potrebné venovať rýchlosti pohybu pozornosť, hoci, v prípade úkonov vyžadujúcich určitú opatrnosť, je táto požiadavka aplikovaná aj na hráča. K slovu sa dostanú aj akčné sekvencie (v preview verzii sa ich objavilo zopár), ktoré opäť pozostávajú zo stláčania konkrétnych tlačidiel v určitom časovom intervale, podľa ich zobrazovania na obrazovke. Fahrenheit som hral na PC, ale povedal by som, že ovládanie PS2 verzie bolo prakticky totožné s Heavy Rain, až na zopár výnimiek a nových „vymožeností“. Áno, k slovu sa dostane aj trepanie ovládača. Mimochodom, k dispozícii je viacero nastavení obtiažnosti, pričom autori počítali aj s úplnými nováčikmi.

V porovnaní s Fahrenheitom má Heavy Rain oveľa pomalší úvod. Predsa len, nadobudnutie vedomia na toalete s krvavými rukami a mŕtvolou pri nohách, nehovoriac o následnom úteku  pred policajtmi.... povedzme, že to má v sebe viac adrenalínu, ako bezmyšlienkovité chodenie po dome. Heavy Rain sa skutočne začne rozbiehať až asi po cca 60 minútach hrania, dovtedy sa prakticky nič zaujímavé nedeje. Zo širšieho pohľadu na príbeh však dáva úvod zmysel. Ideálna rodinná pohoda, ktorú si jedna z hlavných postáv, Ethan Mars, užíva, bezproblémový život, to všetko po hodine hrania končí a na scéne sa objavuje nová postava. Detektív Scott Shelby vyšetruje prípad tzv. Origami zabijaka (preto je origami aj na obale hry) a hráč ho dostáva prvýkrát pod kontrolu  pri návšteve matky jednej z obetí. Heavy Rain umožňuje viacero prístupov k rozhovoru, ktorý môže prakticky v tejto situácii skončiť dvojako – detektív sa niečo dozvie, alebo sa nedozvie nič. Hra však pri zlom prístupe ku konverzácii danú stopu automaticky neeliminuje. Na scéne sa objavuje násilný zákazník a je iba na hráčovi, či sa rozhodne pomôcť (čím si v dôsledku získa sympatie spomínanej matky), alebo celú situáciu odignoruje.  Nakoľko majú tieto rozhodnutia vplyv na rozvoj príbehu však nebolo možné z preview verzie určiť.



Ďalšou postavou, zaujímajúcou sa o spomínaný prípad je FBI agent Norman Jayden, ktorého si (možno) zamilujete najmä vďaka jeho špeciálnym okuliarom (v ktorých, vyzerá skoro ako JC Denton z Deus Ex) a rukavici. Heavy Rain sa síce odohráva v roku 2011, ale na podobné „gadgety“ si budeme musieť počkať určite dlhšie. Spomínané okuliare totiž slúžia ako základná pomôcka pri práci agenta FBI – umožňujú hľadať rôzne dôkazy (by ma zaujímalo, či popis Brad a Angelina SMITH pri jednom z nálezov je odkaz na Hollywoodsky pár alebo iba zhoda náhod... skôr to prvé), pracovať so stopami, spismi a rôznymi informáciami bez potreby akéhokoľvek ďalšieho zariadenia. Nehovoriac o zabíjaní nudy počas čakania... Poslednou z postáv je novinárka Madison Paige, ktorá sa v preview verzii prakticky iba mihla, ale stihla ukázať, že scéna v sprche sa (v porovnaní s Fahrenheitom) taktiež posunula o ďalší stupeň. V dobe, kedy sú nahé ženy zobrazované v prakticky každej druhej teen komédii sa toto tabu rúca aj vo videohrách. Určitým pozitívom na všetkých hrateľných postavách je, že nie sú klasickým prípadom dokonalého hrdinu. Ethan má vlastné problémy, ktoré vyplývajú z príbehu, z Normana sa stáva závislák, Scott má astmu a Madison trpí insomniou, pričom v prípade Normana sa bude dať jeho závislosť na droge/liekoch ovplyvňovať rozhodnutiami hráča, aspoň to naznačujú niektoré scény z preview verzie.





Technické spracovanie je jedným slovom úžasné. Tá mimika a modely postáv, kde sú vidieť aj také malé detaily ako vrásky, póry alebo rôzne šrámy... v tomto ohľade ide o skutočnú aktuálnu špičku, ktorá poráža aj Uncharted 2. Preview verzia obsahovala cca 20% z plnej verzie hry (prvú kapitolu a úvodnú časť druhej) a jej dohranie mi trvalo 3 hodiny – pokiaľ bude podobný pomer zachovaný aj pri zvyšku hry, môžeme sa tešiť na 15 hodinový temný interaktívny film s noir atmosférou. Hrateľná ukážka naznačila, že Quantic Dream sú pánmi svojho remesla a jediná vec, čo mi v preview verzii mierne vadila, bola v niektorých momentoch nie najideálnejšia kamera (našťastie je možné prepínať medzi rôznymi uhlami). Verím tomu, že niekoho štýl hry, alebo prvá hodina dokáže odradiť – tí nech sa vrátia k hraniu FPS, my ostatní si ešte raz dáme Fahrenheit (v Heavy Rain by sa nemali vyskytovať žiadne nadprirodzené elementy), aby sme sa pripravili na príchod nového kráľa „interaktívnej drámy“.... ono, už z preview verzie je jasné, že Heavy Rain ponúka jedinečný herný zážitok, ktorý robí z hier skutočné umenie.           

Platforma: PS3
Výrobca: Quantic Dream
Vydavateľ: SCE
Žáner: Adventúra
Dátum vydania: 26. 2. 2010