Mafia 2

Podotázka k predchádzajúcej vete samozrejme znie „ČO sme očakávali, že prinesie pokračovanie?“ Mafia 1 sa môže právom honosiť statusom „legenda“, čo so sebou logicky prináša množstvo problémom pre ďalšie pokračovania. Snaha vystúpiť z tieňa svojho predchodcu a ponúknuť hráčom podobnú hernú extázu, to všetko vyžaduje oveľa viac, než len rovnaké ingrediencie. A hoci je druhá Mafia na prvý pohľad veľmi podobná jednotke, je tu niekoľko drobných rozdielov, ktoré sa podpisujú na celkovom zážitku a posúvajú hru z roviny „excelentných“ medzi tie „lepšie a výborné“. Pekne poporiadku...

Thomas Angelo bol určite sympaťák a podobne sa na nás snaží zapôsobiť aj Vito Scaletta. Chalanisko z Apeninského polostrova to v živote rozhodne nemá jednoduché a jeho predstava amerického sna ho po neúspešnej vykrádačke opäť posiela do rodného Talianska. Druhá svetová vojna sa predstavuje aj v novej Mafii a ide o štýlový tutoriál, ktorý oboznamuje s akčnou zložkou hry. Niektoré zdroje uvádzajú, že podľa pôvodného dizajnu mal vojnový pobyt trvať oveľa dlhšie (tak či onak, ide o výbornú vsuvku a štýlový začiatok), ale už po pár minútach sa príbeh opäť vracia do Ameriky. Nové problémy, starí známi a staré spôsoby riešenia – pouličný zlodej Vito k Vaším službám. Pomalší rozjazd a rozvoj postavy ako takej sa tiahne prvú tretinu až polovicu hry a hráč sa márne pýta, „kde je sľúbená mafia?“. Mafiáni dlho ostávajú iba kulisou a v hre / príbehu sa „reálne“ predstavia až na prelome polčasu.

Príbeh samotný zaostáva za výbornou prepracovanou drámou z jednotky – a nie je to iba rozdielnym pojatím hlavného hrdinu. Až na výnimky by sme atmosféru klasických mafiánskych príbehov hľadali zbytočne. Daniel Vávra sa v jednom z rozhovorov vyjadril, že príbeh Mafie 2 je „temnejší a reálnejší.“ Pokiaľ náhodou v 2K po jeho odchode niečo menili, tak celková pochmúrnosť ostala zachovaná a pravdivosť Murphyho zákonov je prezentovaná až s príliš veľkým nadšením – v dvojke sa nachádza toľko klišéovitých situácii a na tak malom priestore, až to niekedy vyzerá neskutočne tragikomicky a z hlavných hrdinov Vita a Joea sa stávajú novodobí Pat a Mat. Aby som však iba nekritizoval – príbeh dokáže motivovať a pohltiť hráča a to aj napriek tomu, že v niektorým momentoch pôsobí jeho vývoj trošku umelo a nelogicky (zas tá kritika :). Nerád by som tu rozoberal jednotlivé detaily, nakoľko by to zruinovalo tých niekoľko výborných momentov a prekvapení (či už v kladnom alebo zápornom zmysle), ktoréMafia 2 ponúka. Celkovo mi však samotný príbeh prišiel až príliš postavený na Vitovi a s mafiou odsunutou na druhú koľaj. Čo však musím pochváliť a vyzdvihnúť sú dialógy s Joeom počas jazdenia a kopa ostatných malých „pokecov“ mimo príbeh – sú zábavné, vtipné a výborne dotvárajú atmosféru.

V otázke hrateľnosti sa drží pokračovanie v šľapajach jednotky. Máme veľký otvorený svet, ktorý by mohol mylne vzbudzovať predstavu, že Mafia 2 je ďalšou z rady sandbox hier. Realita je však taká, že obrovské mesto slúži iba ako kulisa pre lineárnu hrateľnosť hnanú príbehom. Nie, žiadne GTA v 50. rokoch nečakajte, Mafia je stále iba o príbehu a „blbinky“ okolo by ste hľadali márne... hoci, pôvodne mali byť prítomné aj tie (reálne môžete zbierať Playboy a zatykače po celom meste). Predávaná hra však obsahuje iba spomínaný príbeh a s jeho koncom končí aj samotné hranie – žiadna voľná jazda, alebo predĺženie rekreácie v Empire Bay nie je priložené. Je to veľká škoda, pretože Empire Bay je skutočne detailne spracované mesto a jeho potenciál ostáva nevyužitý. Hoci, v dnešnej dobe DLC záplav je isté, že sa skôr či neskôr niečoho dočkáme (už teraz sú ohlásené 2 balíčky a ďalšie $$$ naviac = ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť), otázkou ostáva rozsah – sekundárne misie a výzvy vrátane príbehu by sme čakali asi márne. Považovať to za zápor je však čisto subjektívne (chceme z Mafie ďalšie GTA?). K Empire Bay ešte jedna pripomienka – autori sa snažili „život“ mesta prezentovať vo forme naskriptovaných udalostí, ale keď sa na začiatku hry za sebou odohrajú 3-4 udalosti v rozmedzí pár metrov (nehovoriac o tom, že vo výsledku pôsobia na tak malom priestore príliš umelo) a počas ostatného zvyšku hry sa už prakticky nič ďalšie nedeje, tak to celkový dojem príliš nezlepší. Niežeby išlo o niečo dôležité, ale keď už niečo začnem robiť... Podobne pôsobia aj podaktoré NPC (slovom dve) sľubujúce prácu, ktoré však počas celého trvania hry odbijú hráča dialógom „prácu nemám, príď neskôr“. Možno, keby namiesto slova „neskôr“ uviedli názov konkrétneho DLC, ušetrili by hráčom zbytočné minúty jazdenia. Niežeby ho bolo nedostatok.

Jazda, film, jazda, film, jazda, spánok, koniec kapitoly a opäť to isté – toľko scenár hrateľnosti prvých zopár kapitol. V druhej polke si však Mafia uvedomí nedostatok akcie a tento deficit doháňa značne (a niekedy až prehnane) akčnými pasážami, ktoré sú síce na prvýkrát zábavné (skriptovaní nepriatelia začínajú po čase nudiť), ale z Vita robia skôr neohrozeného tajného agenta, než priemerného mafiána s minulosťou pouličného zlodeja a pár rokmi na vojnovom fronte. Vito je však obdarený špeciálnym videním cez prekážky a automatickou regeneráciou života, takže všetko zvláda ľavou zadnou – remake filmu Scarface s Vitom v roli Tonyho Montanu by bol určite zaujímavý. Minimálne záverečná scéna by vyzerala úplne inak. Ignorujme (ne)realizmus, podstatná je zábavnosť a akčnú zložku, rovnako aj jazdenie, možno považovať za výborné. Akcia síce v niektorých momentoch trpí syndrómom checkpointového systému a opakovanie vybraných pasáží sa stane otravným, nehovoriac o počúvaní stále tých istých dialógov, ktoré niekedy nejdú preskočiť. Aby som to nejako rozumne zhrnul - vo výsledku, napísať niečo nové k Mafii 2 je takmer nemožné – každý vedel, ako bude vyzerať a ako sa bude hrať, jediné čo ostávalo otázne bolo celkové zladenie jednotlivých prísad a výsledná atmosféra. Po dohraní možno pokojne povedať, že Mafia 2 si drží svoju kvalitu a ponúka podobnú zábavu ako jednotka, aj keď príbeh značne zaostáva a Mafiu 1 by ste v dvojke mnohokrát hľadali zbytočne. Pokračovanie ponúka „tak trochu inú Mafiu“. Mimochodom, fanúšikov jednotky určite poteší odkaz na prvý diel v podobe jednej drobnosti ;)



Mafia 2 je po technickej stránke zvládnutá bezchybne. Výborná optimalizácia aj beh programového kódu ponúka hráčom ničím nerušený herný zážitok v skvelej grafike s takmer dokonalým hudobným soundtrackom. Mafia 2 síce možno nedokáže navodiť atmosféru prvého dielu, ale cestovanie časom do 50. rokov vystihuje bezchybne. Celkovú atmosféru ešte zlepšuje reálne poškodenie automobilov (odlietavajúce puklice a kapoty) a zničiteľnosť prostredia. Český dabing taktiež chválim (postavy nehovoria iba česky, ale aj kvalitatívne hezky, dabing príjemne prekvapil) a to aj napriek nezhode medzi hovoreným slovom a pohybom pier, ktoré sú prispôsobené anglickej verzii.

Mafia, Mafia... čo len s tebou? Vitov život v Mafii 2 nie je rozhodne bezproblémový a podobný osud postihol aj hru samotnú. Jednoduché to rozhodne nemá – veľké očakávania, nekonečné porovnávania a konfrontácie s jednotkou, to všetko aktuálny počin od 2K Czech zažíva deň čo deň, až sa vyslovene ponúka prirovnanie k pokračovaniu inej legendy, ktoré „sklamalo“. Deus Ex: Invisible War je výborná hra a to aj napriek tomu, že sa jednotke nedokázala v genialite priblížiť (čo jej bolo najviac vytýkané). A druhá Mafia je na tom podobne - niečo tu chýba, niečo je horšie, ale určité čaro (aj keď čiastočne iné) jej nemožno uprieť. Veľký potenciál stále ostáva, snáď sa niekedy dočkáme aj trojky, ktorá bude poučená z tých zopár chýb svojho predchodcu...

Názor od vedľa:

Ak sa mám priznať, vôbec nie som jedným z tých miliónov fanúšikov Mafie, konkrétne prvého dielu, ktorý doslova zmenil podaktorým hráčom život. Zato do vydania pokračovania som odpočítaval deň po dni, jednoducho som sa neubránil československej mánii vypuknutej roky pred posledným augustovým piatkom. Nakoľko v hrách viem oceniť najmä kvalitný dej, Mafia 2 mi v tomto smere perfektne vyhovela. Nemyslím tým základ príbehu, od ktorého sa odvíjajú Vitove úlohy, ale skôr jeho vyrozprávanie, dialógy medzi vašimi mafiánskymi kolegami a na mieru navrhnuté misie. Práve tieto činitele robia z prostého príbehu nezabudnuteľný zážitok, nad ktorým sa hráč zamyslí aj po záverečných titulkoch. Ak však mám v stručnosti zhrnúť, čo sa mi páčilo a čo na druhej strane nie, kladmi šetriť nemienim. Jedným z nich sú postavy, ktoré pôsobia uveriteľne a ich osudy vierohodne, čomu napomáhajú aj kvalitne spracované cut-scény vo výbornom grafickom prevedení. Vizuálnu stránku celkovo považujem za jedno veľké plus, dobové autá, kostýmy, účesy, na tom všetkom vidieť kus kvalitne odvedenej práce. Pozdvihnúť musím taktiež hudobnú zložku, v ktorej odznejú klasiky od Haleyho či Valensa. Akčné pasáže zvládlo 2K Czech na výbornú, majú svoje tempo a, čo je hlavné, nenudia. Do záporov by som zaradil odfláknutý záver spoločne s nevyužitým mestom, v ktorom môže robiť Vito len zopár vedľajších činností, a slabšou umelou inteligenciou príslušníkov polície. Treba si však uvedomiť, že druhá Mafia je zameraná najmä na dejovú linku a, ako už niekoľko kolegov z hernej branži avizovalo, žiadne GTA od nej nečakajte. Keď mám teda hru číselne ohodnotiť, výsledná známka sa pohybuje okolo krásnej 9-iny. Tak čo Cenega, palce mi dúfam zostanú. :)

Juraj "Duri" Dolniak