Starcraft II: The Wings of Liberty

Úprimne, veľmi som sa tešil, že idem písať recenziu práve na takúto legendárnu hru. Predsa len, je to svojim spôsobom česť, že niekde bude práve pri takejto LEGENDE napísané aj moje meno. Čakanie na legendu spôsobilo, že som si začal uvedomovať, čo som si vlastne na seba zobral. Idem písať o hre, od ktorej každý očakáva, že bude dokonalá. Ja som schopný zotrieť hru za nie najväčšie chyby. Okrem toho mám ťažké srdce na "Blizzny" s tým čo urobili z World of Warcraft, ktorý už nehrám. Hm... Tak možno z toho bude nakoniec kontroverzná recenzia a budem prvý čo nebude v extáze.. Ale veď uvidíme... Nič nám už nebráni tomu, aby sme sa pozreli na zúbky ďalšej hre od Blizzardu.

Prvý odstavec môže preskočiť každý, čo hral Starcraft a Broodwar. Je to zaujímavé, ale čakanie na Starcraft II bolo také dlhé, že vyrástla minimálne jedna generácia hráčov. Celých 12 rokov trvalo kým prišli krídla slobody a na nich priletel Jim Raynor. Preto, ak sa nejakým omylom stalo, že ste pôvodný Starcraft nehrali, tu sú základné informácie. Je to strategická hra v reálnom čase, kde zúria boje medzi tromi úplne odlišnými rasami. Jednou z nich sú ľudia (terrans), ktorí sa vzbúrili proti područiu zo strany obyvateľov pôvodnej zeme a založili nové kolónie na Mar Sara. Druhou rasou je hmyzia kolónia Zergov, ovládaná jedným vedomím. Treťou je starobylá a vyspelá rasa Protossov, ktorých technologický pokrok je tak ďaleko, že sa javia voči ľuďom ako magické bytosti. Hra za každú frakciu je úplne odlišná, vyžaduje úplne inú stratégiu a napriek tomu sú jednotlivé rasy veľmi vyvážené. To sa napokon ukázalo práve pri multiplayer hre, kde dodnes Starcraft vládne ako najlepšia strategická hra.

Toľko k úvodu. Blizzard sa tentokrát držali zlatého pravidla, ktorého by sa asi mali držať všetci. Ak niečo funguje, neprerábaj to. Preto sa aj v Starcrafte II stretneme s pôvodnými troma rasami, ktorých výzbroj a jednotky sú trochu modifikované, ale v zásade sa dá povedať, že princípy ako aj herné mechanizmy sa takmer vôbec nezmenili. Teda ak ste čakali nejaký dramatický posun v hraní Starcraftu, vaše očakávania nebudú naplnené. A to je len a len dobre. Skutočne je fajn, že Blizzard neprekopali celý systém úplne od základov, ale skôr jemne doladili nejaké drobnosti, vyrobili nový engine hry, upravili grafický výzor jednotiek, urobili novú kampaň, nový príbeh, nový battlenet, nový systém achievementov a to by tak asi bolo všetko. Okrem toho sa hra rozdelila na tri. Tentokrát si zahráme iba za Terranov a príbeh ako aj misie za Zergov a Protossov vyjdú ako samostatné celky. Dokonca to vyzerá, že budú samostatne hrateľné, takže to nebudú datadisky, ale naozaj plné hry za plnú cenu. Zdá sa to málo na „novú“ hru za relatívne vysokú cenu? Poďme sa teda na to pozrieť.

Príbeh Starcraftu nadväzuje tam, kde pôvodne skončil datadisk prvého dielu. Jim Raynor, zatrpknutý bývalý vodca revolty je vyhlásený za piráta, dokonca je vypísaná odmena na jeho hlavu. Tu prichádza jeho bývalý parťák Tychus s ponukou, aby si privirobil nejaké tie drobné na kávu, alebo teda v prípade Jima, skôr whisky (nie, toto naozaj nie je Jim Beam). Po splnení pár misií sa zrazu vyroja zergovia a Jim ako správny kladný hrdina nemôže nechať ľudstvo na pospas hmyzej rase. Začína teda bojovať, i keď je neustále svojim arcinepriateľom Mengskom označovaný za teroristu. Príbeh sa celkom pekne vyvíja asi do polovičky, kde už je každému úplne jasné ako skončí. A posledné dve animácie sú buď pomsta americkej gýčovitosti, alebo páni z Blizardu stratili jemnocit a povedali si, že to jednoducho musí ísť na max. V mojom prípade sa to blížilo k zvracaniu. Ten príbeh sa dal spracovať krajšie s menším pátosom a bolo by to ok. Kampaň je postavená skutočne zaujímavo. Jednotlivé misie sa na seba príliš nepodobajú, všade je nejaký prvok, alebo osviežujúci nápad. Rovnako sa nám postupne odkrývajú nové jednotky a páni z Blizzardu si dali tú námahu, aby všade vymysleli jednu – dve vetičky, kde práve Jimov technik tento nový výstrelok technológie získal. Pri misiách sa jednoducho nudiť nebudete. Ich obtiažnosť je diskutabilná. Na prvých dvoch nastaveniach sa hra dá prejsť pomerne rýchlo. Hard a Brutal sú v podstate prípravou na to, čo vás čaká v multiplayeri, ale naozaj iba prípravou... O dĺžke hry na Normal hovorí jeden z achievementov, ktorý získate za to, že ju prejdete do 8 hodín čistého herného času. Hra nám ponúka celkovo 25+1 misií. Tá +1 je tajná a dá sa získať len v prípade splnenia špecifickej podmienky v misii Media Blitz.

Herný mechanizmus a logika zostávajú verné svojmu predchodcovi. Neexistuje žiadna víťazná jednotka, ani jednoznačne víťazná stratégia. Armádu treba balansovať tak, aby sme úspešne využili slabé miesto v súperovej hre a prenikli tak jeho obranou. Ľahko sa to hovorí, ale v opačnom prípade sa môže stať, že pošleme obrovské množstvo jednotiek zbytočne do útoku, pretože jednoducho neprejdú súperovou obranou. Samozrejme nastali aj zmeny. Niektoré jednotky, ktoré poznáme z prvého dielu v tomto dieli vôbec neuvidíme. Niektoré, ako napríklad medičky, uvidíme len v single play kampani, no a pribudli aj úplne nové jednotky, ako napríklad Viking, čo je letecká jednotka schopná transformácie na pozemnú. Takže dokáže útočiť podľa aktuálnej podoby na nepriateľa ako vo vzduchu tak aj na zemi. Žiadne obrovské zmeny nás teda nečakajú, ale tie drobnosti čo sa pomenili upravili už aj tak perfektne šľapajúci motor Starcraftu na dokonale funkčnú mašinu, ktorá je snáď na úrovni Perpetuum Mobile. Pri hernom mechanizme musím ešte spomenúť dve veci spojené so singleplayerom. Prvou z nich je upgradovanie. Za každú misiu dostaneme odmenu v podobe peňazí. Tie môžeme investovať do vývoja jednotlivých jednotiek, či budov, alebo na nákup žoldáckych skupín, ktoré sa dajú neskôr v hre privolať. Peňazí samozrejme nie je dosť na to, aby sme nakúpili všetko, preto je treba sa rozhodnúť, čo je podľa vás výhodnejšie, alebo zaujímavejšie. Každopádne to pridáva hre na hrateľnosti, a ak ju aj budete hrať znova, zmenou upgradov to môže byť vlastne dosť odlišná hra. Tá druhá spomínaná novinka je výskum a vývoj. V niektorých misiách vieme získať špeciálne body vývoja, či už v oblasti Zergov alebo Protossov. V oboch prípadoch vždy po nazbieraní 5 bodov sa dopracujeme k miestu vo výskume, kde sa rozhodneme ktorý z dvoch aktuálne dostupných upgradov chceme. Samozrejme, vyberieme si vždy iba jeden z nich, a teda prichádzame k ďalšej možnosti obmeny hry pri hraní znovu (celkovo by som povedal, žeStarcraft II má replayabilitu väčšiu ako Diablo II).

Samostatnou kapitolou noviniek sú achievementy. Blizzard sa už pri World of Warcraft naučil, že ľudia sú súťaživí. Tak prečo im okrem možnosti zahrať si Starcraft priamo proti sebe, neposkytnúť ďalšie možnosti ako sa predvádzať pred ostatnými? No a práve na to sú achievementy. V mojom prípade spôsobili, že už pri začiatku som niektoré misie hral niekoľko krát po sebe, len aby som získal všetky, ktoré boli v nej dostupné. Potom neskôr som si uvedomil, že aj tak to budem hrať znovu na Hard, tak som s tým prestal, ale je to jedna z vecí, ktoré ma pri tejto hre udržia dlho. Okrem singleplay achievementov máme aj multiplay, či coop play, takže je na čom pracovať. Jednoducho je to síce drobnosť, ale poteší, že máme dôvod si to prejsť ešte raz a skúsiť inú taktiku.

Multiplay a s ním spojený battle.net je kapitolou samo o sebe. Starcraft II je známy svojou vyváženosťou, takže ponúka každému rovnaké šance pri všetkých hrateľných rasách. Aktuálne síce všetci tvrdia, že Terrani sú tak trochu silnejší, ale to sa isto upraví blízkym patchom. Hra je priamo spojená s battle.net, takže aj pri spustení hry je nutné sa do neho nalogovať. Na jednej strane to dokážem pochopiť, pretože cez battle.net môžeme komunikovať s ostatnými kamarátmi, či už na WoW alebo v Starcrafte (áno, dá sa komunikovať z WoW do SC a naopak), na strane druhej je to komplikácia, keď práve nie sme online (i keď dá sa hrať aj offline), a samozrejme veľká komplíkácia, keď z nejakého dôvodu chceme hru po prejdení predať (dajme tomu, že nechceme hrať multiplay), tak jedine s battle.net kontom. Ako multiplay máme niekoľko možností. Hrať spolu s kamarátmi proti rozlične nastaveným AI, hrať sám za seba v lige, alebo vytvoriť skupinku, a hrať proti iným skupinám v rebríčku na battle.net. Výborne spracované, jednoduché na pochopenie, vrátane možnosti odohrať si prvých 50 zápasov tak, aby sa nám nezarátali body a my sme sa mohli adaptovať na reálny svet (verte mi, v single play sa na toto nepripravíte).



Graficky je SC II spravený vynikajúco. Prerobené 3D modely jednotiek sú skvelé, dokonca nie sú ani uniformné, ale napríklad na robotoch existuje niekoľko rozdielnych nástrekov, takže vytvárajú dojem realizmu. Tiež by som si svoje vozidlo upravil. Jednotlivé planéty na ktorých sa boje odohrávajú sú naozaj rozmanité, takže počas celého hrania neupadneme do nejakého grafického stereotypu, a budeme radi objavovať prostredie v ktorom sa ocitáme. Animácie medzi misiami, ktoré sú robené v engine hry sú takisto skvelo spracované a v závislosti od nastavenej úrovne detailov, vyzerajú od jednoducho po takmer úžasne. No a predrenderované videá z dielne Blizzardu sú odjakživa na PC známe ako jedny z najlepších. Stretnutie Zeratula s Keriganovou je jednoducho nádhera. Záverečné video je v porovnaní s ním len strúhatko na ceruzky... Hudba v hre je monumentálna. Skvelo dopĺňa samotné hranie, obsahuje množstvo orchestrálnych prvkov od dychových nástrojov (spomeňte si na zvučky Star Treku napríklad). Je natoľko skvelo zakomponovaná do hry, že samostatne ani nedáva význam. Jednoducho je to hudba k hre. Postavy sú nahovorené výborne. Kiež by si brali príklad v tomto ostatní tvorcovia hier. Profesionálny dabing dokáže pridať na atmosfére a zlepšiť aj slabšiu hru aspoň o stupeň. Takisto zvuky jednotiek, streľba zo všetkých zbraní... Po zvukovej stránke to snáď ani lepšie byť nemohlo.

Drobnosti. Tento odsek si dovolím venovať niečomu, čo neviem zaradiť kamkoľvek inam v recenzii. Fakt maličkosti, ktoré potešia. V kantíne na lodi je jukebox, ktorý obsahuje niekoľko pesničiek. Vždy nejaká hrá, ale vy sa môžete rozhodnúť a klikaním naň si vybrať tú, ktorá sa práve vám páči. V telke bežia správy, kde komentátori komentujú aktuálne dianie. Okrem toho sú tam aj reklamy. Skvelá reklama na iPistol ma naozaj dostala :) V kantíne je aj herný automat. Hra sa vola Lost Viking (pre tých mladších, dajte si do google Lost Vikings), je to klasická strieľačka, kde letíme vesmírom na raketke a strieľame všetko čo sa rúti na nás. Klikacie drobnosti, kde tu, ktoré dopĺňajú príbeh. Jednoducho sa tu niekto vyhral na maličkostiach a je to vidno. Klobúk dolu.

Tak, a teraz aj nejaké tie záporné body. Ako som už písal, videá sú ku koncu prepchaté pátosom, príbeh je klasické klišé, ktoré sa použilo snáď už všade, pri ktorom sa zlomený alkoholik postupne stane záchrancom celého vesmíru, jednoducho mne toto nesedí. Druhá vec ktorá mi vadí sú výpadky achievement serveru. Vtedy aj keď nejaký dosiahnete, tak sa neuloží. Za to, že som zaplatil pomerne veľa peňazí za hru, by som bol rád, keby mi na nej fungovalo všetko.

A to je už naozaj všetko priatelia. Doteraz som nenapísal takto dlhú recenziu a stále mám pocit, že by som mal pokračovať a popísať toho čo najviac o všetkom. Jednoducho Starcraft II je dôstojným nasledovníkom svojho predchodcu. Stojí naozaj aj za tie peniaze ktoré od vás budú pýtať v obchode a naozaj to vyzerá, že bude čo hrať až do doby kým vyjde príbeh za stranu Zergov. Ja osobne už teraz viem, že si ho kúpim v deň vydania.