All Points Bulletin

Pokiaľ ste situáciu okolo APB nesledovali, vedzte, že ide o kombináciu GTA a MMORPG. Po niekoľkohodinovom testovaní však môžeme povedať – súdruhovia z Realtime Worlds spravili chybu (keby len jednu!) a výsledok na to tvrdo doplatil. Koncept možno fungoval na papieri, v realite však zlyháva najmä vďaka prílišnému stereotypu a žiadnemu reálnemu posunu vpred. A taktiež aj kvôli zlému prepojeniu dvoch dobrých nápadov. I keď otázkou ostáva, dalo by sa to spraviť lepšie?

Aby sme sa dostali ku konkrétnym faktom. Keď sa povie GTA, čo si pod tým človek predstaví? Niekomu to nepovie nič (hry a noviny ignorujúci spoluobčania), niekto sa chytí za hlavu, zamkne do skrine a nervózne bude očakávať útok malých šialených hráčov s palicami v rukách (hry ignorujúci spoluobčania, získavajúci vedomostnú obrodu z bulváru) a niekomu sa vybaví výborne spracovaný a s humorom a nadsádzkou podaný príbeh z mafiánskych kruhov (bežný hráč), pričom sa ešte chvíľu myšlienkami zastaví pri rozlohe herného sveta, možnostiach a zábavnosti hry. Vývojári z Realtime Worlds si však pri slove GTA predstavia život pouličného gangstra, ktorý behá z miesta A na miesto B a bezmyšlienkovito všetko ničí, alebo sprejuje. Pri slove „príbeh“ odmieta poslušnosť, čoho výsledkom je absencia tohto základného prvku. Namiesto toho dostávame možnosť hrať za druhu stranu, ale život policajta je prakticky o tom istom – akurát je zákonom chránený. A o tom to celé je – policajt naháňa zločinca a zločinec robí bodrel = obe skupiny sa stretnú a strhne sa prestrelka. Nič menej, nič viac a jednotlivé frakcie majú zastúpenie iba z rady hráčov.

Na rovinu povedané – All Points Bulletin v otázke hrateľnosti zlyháva. To čo fungovalo v GTA tu nefunguje, keďže sa totožné princípy a zadania opakujú. Príbeh by sme hľadali zbytočne, celej hre chýba nosná myšlienka a všeobecné povinnosti možno charakterizovať krátkym spojením „prijať úlohu – dobehnúť na miesto – umrieť“. Tí šikovnejší hráči možno prežijú, ale vzhľadom k nie príliš veľkej popularite možno rozdeliť obyvateľov herného sveta na dve skupiny – naivní nováčikovia a hardcore fanúšikovia. Prvá menovaná skupina nevie, čo od hry očakávať a tí druhí si už zvykli, vytrénovali sa a teraz si krátia čas zabíjaním nováčikov. Nováčikov to samozrejme frustruje, keďže stereotyp so sústavným umieraním nie je žiadna sranda. Totiž, tu sa prejavuje ten MMORPG element – postava síce priamo neleveluje, ale opakovaním stereotypných úloh si sprístupňuje lepšie vybavenie v podobe silnejších zbraní, lepšieho brnenia atd. Ako keby vo WoWku nabehol lvl80 s epickými predmetmi na lvl60 so základným vybavením od obchodníka. Možno trochu preháňam, ale tak to reálne funguje.

Technické spracovanie taktiež nedosahuje bohvieaké kvality. Modely postáv sú pri tvorbe kvalitne spracované, vo veľkom – malom svete sú však rozmazané a nevyniknú. Úrovne (cháp tri zóny) sú nadizajnované v niektorých miestach veľmi „extravagantne“ a celkovo nepôsobia príliš realisticky. Najzábavnejší prvkov z celej hry má však názov animácie – poskakovanie postáv a najmä vysadanie z rozbehnutého auta – to sme tu ešte veru nemali a aj komik by sa rozplakal. A to som nezačal hovoriť o fyzike áut! Zaujímavo pôsobí aj spracovanie herného sveta, ktoré je, ako už bolo spomenuté, na tri rôzne zóny. Nie sú nijako prepojené a vôbec spolu nesúvisia, pričom jedna slúži ako Pokec zóna s možnosťou úpravy postavy a kupovania „noname šmejdov“ oblečenia od Číňana. Zvyšné dve zóny sú klasické PvP lokácie – pre istotu to spomeniem ešte raz, All Points Bulletin neponúka nič iné, iba PvP akciu, ktorá, aby bola trošku usmerňovaná, je prezentovaná vo forme úloh pre obe strany. Mimochodom, v každej PvP lokácii môže byť maximálne 40 hráčov a veru – dvakrát veľké nie sú.



Množstvo odomykateľných bonusov, achievementy, medaily, špeciálne zbrane – to všetko je pekné, ale iba málokto prekusne stereotypnú hrateľnosť, ktorá zaútočí už od prvých minút. Reálne, to čo hráč zažije počas prvej polhodiny reálne odzrkadľuje, čo bude robiť v nasledujúcich X hodinách, kde X je priamo úmerné od hráčovej trpezlivosti. Škoda, stačilo dať celej hre nejakú nosnú myšlienku, možno príbeh, možno väčšiu rôznorodosť, všetko by ste však v APB márne hľadali. Aj napriek tomu dokáže niekedy pobaviť a motivovať k ďalšiemu hraniu – podobné úkazy sú značne výnimočné a prejavujú sa najmä počas psychického vyčerpania zo strany hráča. Základné pravidlo, že bezmyšlienkovité strieľanie upokojuje, platí aj tu. Aby som však len nekritizoval, zopár veci možno aj pochváliť – soundtrack je fajn a okrem toho herného je možné importovať aj vlastné mp3ky (a stretnúť v hre aj slovenského hip-hopera, ako sa mi minule pošťastilo). APB síce v sebe zahŕňa určité prvky MMO, mesačné platenie poplatkov však nie je nutné – nová hra so sebou prináša 50 predplatených hodín a väčšina hráčov reálne skončí skôr, ako si kvótu vyčerpá. Pokiaľ by niekto chcel hrať ďalej – dajú sa kupovať herné hodiny, alebo platiť mesačné poplatky, výber je len na hráčovi.

Vo výsledku je All Points Bulletin jedným veľkým sklamaním. Na papieri vyzerala predstava GTA v MMO svete zaujímavo, avšak výsledný produkt nefunguje a celá GTA zložka sa obmedzuje na stereotypné boje policajtov s gangstermi. Množstvo odomykateľných vecí a bonusov je fajn, avšak kto ich bude zbierať, keď samotné hranie je nuda? A taký pekný obal tá hra má, toľká škoda, toľká škoda...