Reign: Conflict of Nations

Niektoré recenzie sa píšu takmer samé. Začnete hrať hru, ktorá vás chytí, zaujme, a pohltí. Hru ktorá vás zoberie do sveta autorovej fantázie, ktorý je bohatý a tak skvelý, že zabudnete že sedíte na stoličke, že by ste mali jesť či piť alebo že by ste snáď pochádzali z nejakej obyčajnej Zeme. Sú to hry, kde je problém prestať písať, pretože sa chcete podeliť o všetko čo ste stretli, všetko čo vás zaujalo, jednoducho o každučký detail. Potom sú hry, ktoré sú nudné. Sú o ničom a vy márne hľadáte niečo na čom by ste postavili recenziu. Takže netrvá dlho samotné napísanie recenzie. Dlho trvá nájdenie nejakej tej ústrednej myšlienky okolo ktorej celú recenziu postavíme. Pri Conflict of Nations mi to trvalo viac ako týždeň...

„Súdruhovia, ono to nie je až také jednoduché. Chýbajú nám nejaké originálne nápady, čo urobiť. Najskôr sme chceli urobiť skvelú vesmírnu stratégiu, mali sme 3 originálne rasy a perfektný príbeh. Ľudia bojujúci proti hmyzej rase a proti technologicky vyspelej rase, potom sa s tou technologicky vyspelou spoja proti tej hmyzej, no a potom sme zistili, že v tomto nás predbehli iné imperiálne svine. A naša Zviezdnaja Borba už vyšla pod názvom Starcraft!“

Tvorcovia hru umiestnili na územie Ruska. Má to svoju logiku. Je to pomerne nezaujímavé územie pre väčšinu ľudí ktorí na ňom nežijú. V európe je snáď zabudnutejšie už len Slovensko. O histórii Ruska sa už našťastie povinne učiť nemusíme, takže obdobie 1350 – 1650 mne osobne nič nehovorí. Podľa hry to však boli časy, keď mohutná matička Rus bola rozbitá na množstvo maličkých štátov, ktoré navzájom bojovali o vládu (ono, keď sa pozriete na nedávne udalosti, tak štáty bývalej ZSSR medzi sebou bojujú aj teraz, ale povedzme si úprimne, myslíte, že by v Rusku niekto dovolil vydať hru, kde by sa znázorňovali aktuálne konflikty?). My sa v hre ujímame vlády nad jedným z nich a poďho si užívať diplomaciu, vojny a vývoj.

„Súdruhovia, máme premyslený mechanizmus hry, teda presnejšie, máme vymyslené položky a vzťahy medzi nimi. Máme to rozbehané ako tabuľkový model v Exceli a celkom pekne to šlape. Vyzerá to lepšie ako niekdajšie Hamurabi na PMD 85-2, a dokonca je tam oveľa viac možností. Už to len prerobiť do hry a prachy sú naše!“

Herný mechanizmus mi naozaj pripomína najmä produkt od ani nie tak veľmi konkurenčnej spoločnosti Microsoft – Excel. Počas celého hrania je pomerne okaté ako sa navzájom jednotlivé kliknutia ovplyvňujú, ako daným krokom niečo spravíme a viac-menej aj ako to ovplyvní naše ďalšie kroky. Ale celý čas čo som hru hral som nemal pocit, že hrám stratégiu, ale skôr že pridávam hodnoty v tabuľke na jednej strane, aby som prevážil tú druhú. Jednoducho hra neobsahuje nič, čo by nás ťahalo k tomu ju hrať. Žiadne seriózne misie, žiadne príbeh, nič. Hráme stratégiu pre to, aby sme vyhrali. Toto mohlo byť super pred cca 20timi rokmi, ale v súčasnosti, keď sa pri hraní chcem naozaj baviť... Nie, pre mňa nie.



„Súdruhovia, máme problém. Tu Koľja úspešne po svojej dial-up linke stiahol ten Total War. Síce imperialisti hovoria, že je to kradnutie a je to nelegálne, ale úprimne, súdruhovia, predsa v komunizme patrí všetko všetkým! Takže, Koľja to stiahol ani nie za pol roka, nainštalovali sme to na náš najvýkonnejší počítač a zistili sme, že tie imperialistické hry sa hrajú v grafickom režime!“

Ok, takže motivácia hrať chýba zo strany príbehu. Stále nás hra môže ohúriť inými vecami. Napríklad graficky. Fakt je, že mapa z diaľky vyzerá skvelo. Ponad svetom sa pohybujú obláčiky, domčeky stoja, postavičky tiež... No a to by tak asi bolo všetko. Akonáhle sa rozhodneme, že potiahneme niektorú svoju postavičku niekam, a ideálne jej v ceste bude stáť nejaká ďalšia naša postavička, zistíme, že síce krúžok pod postavičkou sa pohybuje, ale postavička ostala stáť, a zase sa bude pohybovať až keď opustí časť mapy okupovanú priateľskou jednotkou. Vzhľadom na to, že pohyb jednotiek je jediná časť hry, ktorá je naozaj animovaná, je to dosť úbohé. Ostatok hry je nepohyblivý, relatívne pekne nakreslený a... nezaujímavý. A boje... Zobrazia sa okienka s obrázkami jednotiek a nad nimi ubiehajú číselká znázorňujúce zranenie. Zase raz to vyzerá ako Excel. Po zvukovej stránke je to snáď ešte horšie. Hudba je pomerne hlučná a opakuje sa v krátkych slučkách, takže začne skoro liezť na nervy. Zvuky jednotiek takisto.

„Tak súdruhovia, sme hotoví. Teraz to už len napáliť na CDčka a začať predávať. Čo? Aký komunizmus? Aké, všetkým všetko zdarma??? Toto je produkt nášho Ruského ducha, urobený našimi ruskými rukami! Za toto nám imperialisti pekne zaplatia!“

Nuž, aby som to nejako zhrnul. Hra sa predáva v obchodoch za cenu o dosť vyššiu ako bolo avízované. Ak by stála tak 10 – 15 Euro, dalo by sa uvažovať o nej, ako o stratégii pre niekoho čo má menej výkonný stroj, nemá príliš rád real-time hry ale zase ani príliš taktiku. Ono skutočne neviem kto by mal byť cieľovou skupinou pre tento produkt. Možno, že v Rusku je takých ľudí veľa a hra bude mať úspech. Na druhú stranu, v krajine, kde je predávanie pirátskych kópií legálne asi vývojové štúdio príliš nezarobí... Každopádne u nás, za cenu okolo 30 euro kúpite množstvo oveľa lepších stratégií.