Singularity

Herný priemysel je plný paradoxov. Na jednej strane sa stretneme s obrovskou reklamou, ktorá už často v ničom nezaostáva za propagáciou hollywoodskych trhákov, na strane druhej sú projekty, o ktorých sa do vydania takmer nič nevie, ale často svojou kvalitou predbehnú aj hry ktoré sú nám neustále strkané pod nos. Zjavným príkladom je firma Raven, v čase, keď štúdio pracovalo na pokračovaní klasík od ID Software (Quake 4, Wolfenstein) dostávalo sa mu nemalého záujmu médií, keď sa však odvážne pustili do vlastnej hry, ktorá nenadväzuje na žiadnu zabehnutú sériu, pozornosť sa odvrátila inam. Pri pohľade na Singularity táto skutočnosť vyznieva takmer tragikomicky. V čase herného sucha ide nielen o potrebné osvieženie, ale autori sa nebáli trochu zaexperimentovať a tak vytvorili možno svoj najvydarenejší kúsok.

Príbeh vás zavedie na fiktívny ruský ostrov Katorga-12, kam ste, v roli amerického seržanta Renka, vyslaní potom, ako bola v oblasti nameraná zvýšená hladina radiácie. Po podivnej explózii však vaša helikoptéra stroskotá a vám bude už čoskoro jasné, že radiácia nie je najväčším nebezpečenstvom, ktoré tu číha. Na ostrove sa totiž nachádzajú pozostatky výskumnej základne, ktorú v päťdesiatych rokoch minulého storočia vybudovali za účelom výroby superzbraní pre sovietsku armádu. Vedcom sa podarilo objaviť neuveriteľne silný zdroj energie, ktorý nazvali Singularita. V praxi umožňovala vládu nad prírodnými zákonmi, cestovanie v čase nie je výnimkou. Singularita bola však príliš nestabilná a tak došlo k explózii, ktorá výrazne zmenila tvár ostrova a jeho obyvateľov. Práve presuny v čase spôsobujú zauzľovanie príbehu, ktorý sa zo začiatku predsa len zdá byť béčkovej kvality. Postupne vás však bude hnať túžba rozlúštiť pohnutý osud Katorgy-12, opraviť ráz histórie, ktorý ste svojimi činmi zmenili alebo zistiť, kde sa berú podivné nápisy na stenách, ktoré sa vám celú hru pokúšajú radiť.

Singularity je lineárna hra, koridorovka, kde sa, okrem úplného záveru, nemôžete rozhodovať po svojom. Väčšina ľudí pravdepodobne ohrnula nosom, ale v prípade tejto hry skutočne nejde o zápor. Je dôkazom, že aj prostá strieľačka, kde je cesta pevne daná (a keby sa vám náhodou podarilo stratiť, stlačením jediného tlačidla vás navedie správnym smerom) môže byť aj dnes veľmi zaujímavá a chytľavá, pokiaľ oplýva dostatočnou atmosférou. A Singularity má atmosféru hustejšiu ako letný opar nad vyprahnutou zemou. V prvom rade ide o skripty, ktoré sú výborne navrhnuté a často sa stane, že v niektorej pasáži vás priam trhne, keď na vás z ničoho nič vyrazí nepriateľ. Vďaka skvelému nazvučeniu budete mať uši na stopkách a môže vás pokojne vydesiť aj zvuk ohýbajúceho sa kovu. Najmä v úvodných pasážach má hra silný hororový nádych. Je zjavné, že autori si požičali zopár nápadov od konkurencie, trebárs zvukové záznamy po pôvodnom personáli Katorgy-12 silne pripomínajú Bioshock.

Základom celého diania v Singularity je samozrejme akcia, ktorá je veľmi svižná a na nejaké taktizovanie rovno zabudnite. Tomu je prispôsobený aj arzenál zbraní, proste klasika, všetko, čo by ste očakávali je tu. Na úvod dostane revolver, ktorý pôsobí celkom efektne, ale ďaleko s ním nepochodíte. Potom ultimátny samopal, neodporúča sa ho pustiť z ruky po celú hru, keďže má dostatočný dostrel, kadenciu a umlčí prakticky každého bežného protivníka. Ďalej brokovnica vhodná na blízko, rotačný guľomet alebo klincomet (podobný penetrátoru z F.E.A.R.u). Zaujímavým spomalením času pri mierení disponuje sniperka a posledným do partie je granátomet, ktorým môžete granáty ovládať, až kým sa nedogúľajú k cieľu. Občas sa vám dostane do rúk aj prototypová zbraň, ako Seeker s možnosťou navádzania nábojov, tieto kúsky však nemôžete nosiť v bežnom arzenáli. Zo všetkých zbraní unesie hlavná postava najviac dve, vhodnou kombináciou sa však dá prispôsobiť akejkoľvek situácii. Zbrane je možné upravovať na špeciálnych stanovištiach, pomocou celkom vzácnych balíkov môžete získať väčšie zásobníky, silnejšie náboje alebo zrýchliť nabíjanie. V iných automatoch si zase za dostatočné množstvo prvku E99 (ďalší významný objav miestnych vedcov, ktorý zohrá v príbehu dôležitú rolu) môžete dokúpiť schopnosti, ako rýchlejšie liečenie pomocou lekárničiek, väčšiu presnosť vašich zbraní alebo zvýšiť maximálne hodnoty zdravia. Autori okorenili hrateľnosť ďalším prvkom, a to zariadením TMD. Na úvod vám dovoľuje „omladzovať“ alebo „nechať zostarnúť“ objekty (nepriatelia nie sú výnimkou), postupne získate schopnosti ako telekinéza alebo vytvorenie bubliny, v ktorej sa čas na chvíľu zastaví. Táto vecička slúži okrem boja aj na riešenie niekoľkých logických puzzle, nie je ich síce veľa a nejde o žiaden druhý Portal, ale občas vedia potrápiť šedú mozgovú kôru viac, ako by ste od podobnej hry čakali. Možnosti TMD v niektorých pasážach vyzerajú skutočne efektne, kedy ste naposledy v priebehu pár sekúnd dali dokopy celý rozpadnutý vlak?

Katorga-12 rozhodne nie je takým mŕtvym ostrovom, ako by sa na začiatku mohlo zdať a ľudia, ktorí pred nešťastnou explóziou v päťdesiatych rokoch nestihli ujsť sú stále tu, aj keď mierne zmutovali a ich jedálne návyky sa trochu zmenili. Rôzne príšery teda tvoria významnú skupinu nepriateľov, niektorí sa bezhlavo vrhajú po vás, iní sa vedia teleportovať a prekvapiť vás zo zálohy, obzvlášť nepríjemne sú malé pavúky, ktoré sa samé vo vašej blízkosti odpaľujú a útočia vždy v húfoch. Mutanti neoplývajú závratnou inteligenciou, čo iné od nich čakať, na ostrove boli dlho a mozgy im už neslúžia tak ako kedysi. Druhou skupinou sú ruskí vojaci, ktorým sa vaša prítomnosť na ostrove dvakrát nepáči. Tí sú už trochu racionálnejší, spolupracujú spolu (aspoň sa to naoko zdá) a vedia sa aj efektívne kryť za prekážky a niekedy vykukávajú, aby vás pokropili spŕškou nábojov. Čím viac však naberáte TMD schopností a rôznych iných vylepšení, tým sú nepriatelia menšou výzvou a vyskakujú na vás v stále väčšom počte a tak sa hra vo svojej druhej polovici zbavuje hororového nádychu a v popredí je hlavne drsná, ale veľmi zábavná akcia.



Raven Software nás opäť presvedčili, že dokážu vytvoriť prostredie, ktoré vás pohltí. Niektoré interiéry sú také dokonalé, že sa dostaví chuť na ne cez monitor siahnuť. Dizajn majú autori proste v malíčku. Ostrov je logicky navrhnutý, takže tu nájdete provizórnu dedinu s obydliami pre personál, laboratóriá, doky, navštívite aj kanalizáciu. Prostredie sa mení aj podľa toho v akom čase sa nachádzate, občas objavíte aj časový portál, ktorý vás prenesie do päťdesiatych rokov a uvidíte základňu v časoch najväčšej slávy. Hru poháňa Unreal 3 Engine a vyzerá veľmi pekne, aj keď nejde o nejaké závratné grafické orgie, aspoň sa hra hýbe veľmi plynule aj na priemerných zostavách. Zamrzí však, že niektoré textúry sa proste nenačítajú a vyzerajú veľmi neostro, dá sa to však vyriešiť fixom, ktorý sa ihneď po vydaní objavil na internete. Niekomu takisto nemusí sadnúť prílišná temnota, ktorá vládne celej hre.

Singularity je veľmi kvalitný produkt, ktorý sa nijak veľmi nevymyká zo žánrových klišé a jeho herná doba tiež nepatrí medzi najdlhšie (za 6 – 7 hodín je po všetkom), neobsahuje však prakticky žiadne „hluché“ miesta a po celé trvanie si drží svoje tempo a nezakolíše v zábave. V momentoch, kedy by ste sa mohli začať nudiť na vás autori pošlú nových nepriateľov, dostanete špeciálnu zbraň alebo sa náhle zmení prostredie. Tak je vaša pozornosť neustále udržiavaná a nestane sa, že by ste hru vypli s tým, že vás proste nebaví.