Super Street Fighter IV

Bolo to dávno, pred aspoň 15timi rokmi, čo som sa dostal po prvý krát k Street Fighterovi. Fakt neviem ktorá verzia to bola, pravdepodobne niektorý derivát druhého dielu. Hral som to na PC a keďže na PC v tej dobe (rovnako ako aj teraz) neexistoval žiadny valný počet mlátičiek, bolo to... No, povedzme, že aspoň zaujímavé. Aspoň do doby kým prišiel Mortal Kombat na môj HDD. Pred tromi týždňami som dostal do rúk disk s nápisom Super Street Fighter IV a pokyn, že mám zúrivo hrať a napísať potom recenziu. Super, mám možnosť vidieť ako sa hra vyvinula, čo prináša nové a určite tam bude grafika ako na väčšine hier PS3, čo mám, množstvo efektov, bude to pecka! Prichádzam domov, vkladám do konzoly blu-ray a poďho hrať.

Hmmm, začína intro... Zaujímavé... Čo majú znamenať tie hnusné čiaročky? To akože niekto vyrenderoval intro na hru a potom tam pridal čiaročky aby to vyzeralo ako ručne kreslené? Ručne kreslené veľmi staré ázijské anime, kde sa niečím ako siločiarami zvýrazňuje pohyb? Alebo ešte presnejšie, ručne kreslená stará ruská rozprávka? No, tak toto som už naozaj dávno nevidel. Ok, zjavne sme chceli aby intro zaujalo, predsa len kvalitných videí na mlátičky je kopec. Taký Tekken napríklad. Treba sa niečím odlíšiť. Poďme sa teda pozrieť na hru samotnú...

Super Street Fighter IV nám ponúka niekoľko herných módov. V prvom rade je to tréning, kde sa postupne naučíme ovládať nami zvolenú postavičku. Ono predsa len, údery a kombá si treba najskôr niekde nacvičiť, až potom sa dajú použiť v praxi. I keď s ich použitím to je otázne, ale o tom až neskôr. Ak už máme pocit, že čo-to vieme, môžeme sa vrhnúť buď na Arcade mode, kde je istý náznak príbehu pre každú postavu a následne súboje v rozličných ringoch, pričom každý ďalší nepriateľ je silnejší. Vždy po pár kolách príde bonusová časť, kde ide napríklad o to, ako v danom časovom limite rozmlátiť auto či rozkopať zhora padajúce sudy. Druhou možnosťou je skúsiť challenge. Tu máme niekoľko po sebe idúcich úloh, kde od nás hra chce, aby sme použili konkrétny úder, či celú sériu. Túto časť môžem len odporučiť, pretože sa naučíme ako používať špeciálne údery, prípadne ako ich na seba kombinovať. Potom tu máme mod Versus, kde sa dá nasimulovať boj proti konkrétnemu protivníkovi, alebo inému hráčovi, presne podľa požadovaných nastavení.

Samozrejme, že SSF IV je o 100 percent lepšou hrou ak máme hrať s kým. Tu sa nám ponúkajú dve možnosti. Jednou z nich je Network Battle. Jednoducho sa pripojíme na sieť, vyberieme si spôsob ktorým chceme bojovať, či už jednotlivé duely, alebo niektorú z možností pre viac hráčov súčasne a zapojíme sa do hry. Skvelá je možnosť bojovať v tzv. Ranked zápasoch, kde nám playstation network nájde súpera, ktorý má podobný počet víťazných bodov ako my, čiže nenarazíme hneď na tých najlepších, ktorí si na nás počas 10 sekúnd vylepšia svoje už aj tak hviezdne skóre. Občas však aj pri ranked zápase príde niekto čo ma podstatne viac bodov a samozrejme, zápas tak potom aj vyzerá. Ak sa to stane niekoľko krát po sebe, tak buď máme veľmi, veľmi pevné nervy, alebo preventívne vypneme SSF IV, aby sme nerozmlátili ovládač. Niečo iné je však súboj dvoch hráčov, ktorí sú v jednej miestnosti. Tam, keďže ku svojej konzole nepustíme cudzieho človeka je jasné, že hráme s kamarátom, a hra získava na zábavnosti. Dokonca aj keď prehrávame. Jednoducho, faktor zábavy je u tejto hry priamo úmerný počtu fyzicky prítomných hráčov.



Keď už sme pri tom čo nám hra ponúka na hernom poli, poďme si pohovoriť ešte o jednej drobnosti. Street Fighter je pôvodne klasický arcade automat, ktorý stojí niekde, máme tam jeden joystick a 6 alebo 8 tlačítok. Joystickom môžeme mykať a ovládať postavičku a tlačítka sú jednotlivé formy úderov rukami alebo nohami. Toto sa nám pretransformovalo na ovládač PS3. Úprimne povedané je to zlé. Ešte údery a mačkanie tlačítok ako-tak, ale ovládanie pohybu postavičky je priam mučenie. A keď zoberieme do úvahy, že niektoré kombá sa aktivujú aj pohybom postavičky, tak je nad slnko jasné, že hra sa hrá veľmi zle. Kdesi som čítal, že po zakúpení SSF ovládača je to o niečom úplne inom, ale osobne nie som až takým fanúšikom, aby som si pre tento typ hry kupoval ovládač, ktorý mi nahradí ten z pôvodného automatu.

Pozrime sa ako to celé vyzerá. SSF IV nám prináša cell shading na postavičky, takže by mali vyzerať kvázi komiksovo. Reálne vyzerajú tak ako vyzerali pred tými 15timi rokmi, akurát vo vyššom rozlíšení. Ok, možno sa trochu zmenili, ale ja v tom naozaj nejaký rozdiel nevidím. Pravdepodobne ide o zachovanie štýlu a fanúšikov série to poteší, z môjho pohľadu sú postavičky rozdelné neúmerne (dolná polovica tela je asi 2/3 celku). Pohyby sú jednoduché, a okrem kvázi 3D animácie postavy je všetko, ale úplne všetko 2D. Pozadie je veľmi jednoduchá, ručne kresleno pôsobiaca animácia, ktorá tiež dýcha závanom minulosti. Ako retro by to bolo skvelé, ako novinka ma to skôr prekvapuje. Zvuky v hre sú. V podstate hudba je pomerne dobrá, dynamická a hodí sa k samotnej hre. Zvuky úderov nie sú ani dobré ani zlé. Postavy majú minimum zvukov, a keď počujem po sebe štvrtý krát to isté heknutie po inkasovaní úderu, tak začínam škrípať zubami a uvažujem či radšej nevypnúť reproduktory, prípadne úplne všetko.

Aby som to nejako zhrnul. Super Street Fighter IV je hra, ktorá je rovnaká ako jej predchodcovia. Možno sú tam iné postavičky, možno je tam nejaké nové kombo, ale inak je to úplne to isté, s rovnakou grafikou a rovnakými obmedzeniami ako mala hra pred 15timi rokmi. Okrem toho má úplne hrozné ovládanie. Jediné čo je na nej naozaj pozitívne je hra dvoch hráčov, pokiaľ hráte spolu na jednej konzole. Preto pokiaľ nie ste skalný fanúšik ktorý má vytapetovanú stenu všetkými verziami ktoré kedy vyšli, hre sa jednoducho vyhnite.