Command & Conquer 4: Tiberian Twilight

Akokoľvek sa môže zdať krátky pohľad do histórie série zbytočný – nedá sa tomu vyhnúť. Aj keď pravdepodobne každý už o CnC minimálne niečo počul, vzhľadom k štvrtému dielu má zmysel spraviť rekapituláciu. Totiž, Tiberian Twilight so sebou prináša zopár zmien, ktoré značne menia samotnú hrateľnosť. Prvé tri Command & Conquer hry (vrátane odbočiek v podobe Red Alert a Generals) spadajú do klasickej škatuľky žánru RTS. Tu máš základňu, zopár surovín a staraj sa – buduj, získavaj suroviny, vyrábaj jednotky, poraz protivníka a za odmenu dostaneš večeru s fešnou vojačkou (ako to s radosťou prezentovali posledné diely Red Alert). V praxi je to samozrejme trošku zložitejšie a zábavnejšie, kto hral hocakú RTS určite vie o čom hovorím. Logicky by sa teda čakalo, že štvrtý diel bude vyvrcholením kultovej strategickej série v pravom slova zmysle. Vo výsledku však predstavuje „iba“ ukončenie jedného príbehu...

Presné okolnosti súvisiace s koncom tretieho CnC preskočíme (vyhneme sa tak spoilerom) a pozrieme sa na situáciu vo štvorke. Intro situované v roku 2062 zobrazuje zaujímavú scénu – Kaneovu snahu zjednotiť GDI a NOD. Samotná kampaň začína o 15 rokov neskôr (rok 2077... kvízová otázka, čím je ešte zaujímavý?!), určitá aliancia existuje, avšak po svete behá množstvo šialených extrémistov, ktorým sa aktuálny stav nepáči, nudia sa a vo výsledku si vydupú novú vojnu, aby dali ich životom opäť zmysel. Bližšie detaily rozoberať nebudem, kvôli tomu si predsa hru máte zahrať. Každopádne sa príbeh znovu rozvíja prostredníctvom klasickým filmov, ktoré predeľujú jednotlivé misie. Tých je tentoraz iba 17 a aj z toho sú 3 výcvikové. Suma sumárum tak dostávame 7 misií pre každú z frakcií, čo je trošku menej ako je zvykom. Podobný počet sa obvykle vyskytoval v datadiskoch ku CnC hrám. Čo už, časy sa menia... a je toho oveľa viac, čo sa dočkalo zmeny. Nehovoriac o tom, že skracovanie dĺžky hracej doby je v poslednej dobe populárne a recenzenti ani tak nestíhajú dohrávať hry do konca :P

Späť však k dôležitým zmenám. Niežeby skrátenie kampane pre jedného hráča nebolo dôležité, v porovnaní s iným herným systémom je to jednoznačne zanedbateľné. Inak povedané – Tiberian Twilight predstavuje nové pojatie žánru RTS, ktoré je celkovo bližšie titulu Warhammer 40.000: Dawn of War II ako čomukoľvek z CnC série – ostal iba vesmír, frakcie a Kane. Ta tam je manažment základne a surovín, všetko sa zjednodušilo a obmedzilo na dynamiku a akciu. Ono sa to ťažko teoreticky popisuje, ale pri hraní nový systém rýchlo prejde do krvi (od toho sú spomínané 3 výcvikové misie). K dispozícii sú tri hlavné jednotky – útočná, obranná, podporná. Hráč si môže vybrať iba jednu z nich a plnia funkciu mobilnej továrne, nakoľko produkujú ďalšie (rádové) jednotky. Vďaka mobilite a schopnosti rozložiť sa prakticky hocikde sa k slovu hlásia nové rádobytaktické prvky, ktoré sa využívajú najmä v multiplayeri. Dôležité taktiež je, že aj v prípade zničenia sa dá povolať nová hlavná jednotka (obmedzené počtom) a nič iné, čo by dokázalo niečo vyrábať sa v CnC4 nenachádza.

Krátka rekapitulácia – celý manažment výroby je teda postavený na jednej jednotke. Tá sa vie pohybovať a vypľúvať iné jednotky na ľubovoľných miestach. Zničenie hlavnej jednotky neznamená automaticky koniec hry. Toľko v skratke. Odpadol aj manažment surovín, žiadne Tibérium netreba ťažiť, počet jednotiek je obmedzený počtom akčných bodov, pričom každý tančík, vrtuľník atd. má určený počet bodov. Vo výsledku tak hráč stále behá s malou armádou o veľkosti cca 10 jednotiek a neustále dopĺňa zničené jednotky. V praxi je nový systém celkom zábavný, k dokonalosti má však ďaleko. Nehovoriac o tom, že zakončenie legendárnej RTS série by si určite zaslúžilo pôvodný herný systém – síce sa Tiberian Twilight nehrá zle, je cítiť, že pravá CnC atmosféra sa vytratila. Toto tvrdenie samozrejme platí aj pre multiplayer, ktorý je postavený na získavaní kontrolných bodov. V podstate to celé možno charakterizovať ako Battlefield v RTS kabátiku. K dispozícii sú variácie od 1vs1 až po 5vs5, kedy začína pravá zábava a aj určitá nutnosť dobrých spoluhráčov.

Budem sa opakovať, hrá sa to veľmi dobre – nenáročná a akčná hrateľnosť, nie je to však CnC v pravom slova zmysle. Kampaň sa svojím poňatím od princípu multiplayeru značne líši. Úlohy sú rozdielne, od zničenia veľkej lode (viď. gameplay video), cez eskort dôležitých vozidiel až po infiltráciu na súperovom území. Samotnú hrateľnosť to však príliš neovplyvňuje a úspech/neúspech stojí na správnom zložení skupiny jednotiek. Tiberian Twilight je viac ako kedykoľvek predtým postavený na princípe „kameň/papier/nožnice“ a práve využívanie slabín nepriateľových jednotiek je cestou k úspechu. Silné a slabé stránky sú výborné vypísané v kontextových oknách, takže je hneď jasné čo vyrábať.



Jedným z nových prvkov je aj získavanie skúsenostných bodov a zároveň aj slabina CnC4. Áno, v Battlefielde resp. Modern Warfare 2 je určite zábava zbierať XP a tým si odomykať nové veci, v prípade stratégie je to prinajmenšom trošku čudné a nezvyklé. Dalo by sa pochopiť, keby bol tento systém aplikovaný iba na kampaň, vďaka čomu by sa hráčovi sprístupňovali nové jednotky a technológie, autori však prepojili všetko dokopy a výsledkom je, že v prvom zápase viacerých hráčov dostanete strašne na kokos, pretože ste akurát spustili nový CnC a chcete sa pozrieť o čom to je. Výsledok bude, že máte k dispozícii iba základné tanky a súper na vás posiela hypertanky s odmontovateľnými jadrovými hlavicami, obrazne povedané. Nasledovať bude teda útek do režimu kampane, aby sa nahrabali nejaké skúsenosti a odomklo sa aspoň niečo, nehovoriac o nutnosti odomykať všetko druhýkrát pre druhú frakciu. Nápad to v podstate nie je zlý, ale aj napriek množstvu nových prvkov by Tiberian Twilight mal byť predovšetkým stratégiou. Pre kompletnosť ešte dodám, že kampaň sa dá hrať aj v co-op móde, pokiaľ teda nájdete hráča-priateľa. Klasický multiplayer ponúka aj možnosť automatického vyhľadávania protivníkov/spoluhráčov. Graficky nevyzerá Command & Conquer vôbec zle a soundtrack sa hneď po prvom spustení hry zaradil medzi moje obľúbené. Technické spracovanie teda takmer možno zhodnotiť ako bezproblémové – k slovu sa opäť hlási DRM (protipirátska ochrana), ktorá využíva rovnaký princíp ako PC verzia Assassin´s Creed 2... bez internetu ani na krok.

Záverečný komentár k poslednému jedincovi z rodu Command & Conquer sa ponesie v duchu recenzie – Tiberian Twilight nie je zlá hra. Zmena herného systému určite zamrzí, predsa len, ide o sériu, ktorá patrila k priekopníkom RTSiek. Nová hrateľnosť však obsahuje niekoľko nedostatkov, ktoré bránia vyššej výslednej známke. Ono, i mnou udelených 7,5 sa môže zdať niekomu veľa. V prípade CnC4 je to skutočne iba o osobných preferenciách a schopnosti akceptovať nové prvky. Mimochodom, pri hodnotení som ignoroval históriu série, pozerať sa na štvorku očami fanatického milovníka značky Command & Conquer... výsledné číslo by bolo určite nižšie.