Napoleon: Total War

Hoci nie som bohvieakým zapáleným stratégom a séria Total War sa mi doposiaľ úspešne vyhýbala, históriu Napoleona, predovšetkým jeho úspešné európske a sčasti i africké ťaženia, som doslova hltal kúsok po kúsku. Jeho premysleným stratégiám po dlhé roky nevedela odolať žiadna mocnosť, ak si Napoleon stanovil svoj cieľ, za každú cenu ho musel získať. Teraz nám dáva Sega v spolupráci s CA okúsiť, ako sa s dotieravým Rakúskom, Sardíniou, či Egyptom, popasujú PC hráči. Času na to mali pomerne málo, aktuálne recenzovaný diel Total War prichádza už po roku od vydania Empire. Stihli tvorcovia vybrúsiť svoj počin tak majstrovsky, ako tomu bolo pri predchádzajúcich častiach? Rozšírili alebo naopak orezali hráčom možnosti volieb? Čítajte pozorne, všetko sa totiž dozviete z našej recenzie.

Napoleon: Total War sa na prvý pohľad javí ako plnohodnotný diel úspešnej série, cena hry a celkový „boom“ okolo nej tomu nasvedčujú. V skutočnosti sa ale jedná o standalone datadisk k predošlému Empire: Total War. Veľká vrava pred vydaním však bola oprávnená. Keď sa do niečoho pustí Creative Assembly, zvyčajne je titul odsúdený na úspech (s výnimkou Stormrise, samozrejme). A keď sa autori takého Shoguna či Medieval pustia do prác na hre s tematikou Napoleona, tisícky strategických a dejepisných nadšencov sa nemôžu upierať zrakmi inam, než na priebeh tvorby hry.

Príbeh nás zavedie do 18. storočia, kde sa zhostíme vlády nad vtedajšou európskou veľmocou, Francúzskom. Vojny a dobývanie ostatných krajov sledujeme prostredníctvom štyroch kampaní a jednej navyše (ktorá má s Napoleonom málo spoločné), a to kampaň za Koalíciu. Hlavná štvorica nás vezme do Francúzska, Egypta, Waterloo a do ostatnej Európy, kde na čele s Napoleonom všetko plienime a zabíjame. Do boja vykročíme so zástupmi vojsk, kde sa nájde jazda, delostrelectvo, vojaci opatrení puškami, či samotný generál. Druhou možnosťou je vyriešiť spory diplomatickou cestou. Okolitým štátom totiž nemusíte hneď vyhlásiť vojnu, môžete sa s nimi spojiť alebo dohodnúť. Taktiež dobývanie miest máte k dispozícii ovplyvniť, jeho úplným vyrabovaním si znížite množstvo odvodov, no na druhej strane si výrazne finančne prilepšíte. Naopak investovaním do opráv spôsobených bojmi a rozvoja rôznych aktivít pre obyvateľstvo, sa vám kasa bude naplňovať v pravidelných intervaloch a aj obyvatelia ostanú spokojnejší.

Prv, než sa stretnete zoči-voči s nepriateľom, musíte zabezpečiť situáciu vo vašom štáte, ako aj vojsko, ktoré naňho vyšlete. To všetko samozrejme riadite z dávno zabehnutej „riadiacej“ mapy, ktorá ostala bezo zmeny. Odtiaľ rozkazujete, čo sa kde vybuduje, aké hliadky sa dajú vyrobiť a samozrejme, akou cestou sa vydáte na boj.

Pokiaľ z nejakého záhadného dôvodu nemáte záujem prechádzať kampaň, ale aj tak sa túžite dostať na bojové polia pri Trafalgáre, Slavkove, či Drážďanoch, hra vám vyhovie. Režim „Napoleonove bitky“ totiž ponúka temer každé významnejšie ťaženie, ktoré je doplnené Napoleonovým komentárom. Vystríha vás pred blížiacou sa hliadkou, alebo vám rovno naznačí, že zabitie nepriateľského generála znamená pre jeho vojakov zdrvujúcu skutočnosť. Ďalej máte k dispozícii avizovanú kampaň za Koalíciu, kde si vyberiete jeden zo štyroch voliteľných štátov a príbeh sa odvíja nezávisle od francúzskej situácie. Nakoniec si môžete zahrať tzv. „Voľnú bitku“, ktorá vám dá na výber niekoľko krajín. Budete si môcť taktiež zvoliť, či pôjde o bitku na mori, súši, alebo o obliehanie mesta.

Trošku ma zamrzela AI protivníkov, ktorí občas reagujú na stret s hráčovými vojakmi dosť divne. Buď na vašu prítomnosť najprv ani nezareagujú alebo sú naopak premúdri a o vašej pozícii vedia dopredu. Tým pádom sa aj na prvý pohľad krásny stealth prienik jazdou zozadu, mení v rutinný boj. Myslenie umelej inteligencie ale pôsobí prirodzene, každá jednotka rozhoduje, čo vykoná. Či sa dá na zbabelý útek alebo bude bojovať až do posledného muža, to už záleží len a len od nej, resp. od vášho nátlaku. Ak patríte k fajnšmekrom, ktorí majú porazenie počítačom riadeného vojska v malíčku, môžete sa pustiť do o čosi náročnejšej úlohy. Na internete si totiž smiete nájsť hráča, ktorý by sa proti vám postavil. Osviežením Total War série to istotne je, keďže ťahy online súpera nemáte možnosť odhadnúť a môžu sa výrazne líšiť od taktiky PC. K online hre neodmysliteľne patrí i multiplayerová zložka, v ktorej si vyberiete, či sa s protihráčom stretnete na súši alebo mori.



Čo musím vyzdvihnúť do nebies, je ozvučenie. Nádherné orchestrálne motívy mi znejú v ušiach doteraz, majú tú pravú „armádnu atmosféru“ a hráčom doslova dobíjajú energiu. Za kvalitným ozvučením samozrejme nezaostáva ani grafické spracovanie, ktoré hodnotením taktiež kladne, aj napriek tomu, že sme sa od minulého dielu výrazných zmien nedočkali. Tentoraz sa ale na náročné hardwarové požiadavky sťažovať nemôžeme, nakoľko si hra sama udá, aké nastavenia sú pre daný počítač vhodné. Nemalo by sa teda stať, že s nastaveniami prestrelíte. Pokiaľ totiž nedisponujete poriadne silným železom, ktoré by vyhovovalo vysokým textúram, či objektom, možnosť nastaviť najvyššie detaily sa jednoducho zablokuje. Modely vojakov sú plne trojrozmerné a vďaka zoomovaniu na terén si môžete vašich nepriateľov, či spojencov obzrieť do posledného detailu a vidieť, ako si práve prebíjajú zbraň, či naplňujú delo pušným prachom.

Napoleon: Total War na mňa zapôsobilo. Vďaka niekoľkým doplnkom a parádnemu ozvučeniu som sa cítil akoby som práve velil reálnemu vojsku, ktoré netrpezlivo vyčkáva, kedy mu už konečne vydám rozkaz rozprášiť nepriateľské jednotky v diaľke. Netreba sa však uponáhľať, pretože hráč ani nevie ako a počítačom riadení vojaci ho roznesú na kopytách (ktorých smie po novom nahradiť online hráč). Nebyť mierne chaotickej umelej inteligencie a malému počtu nových prvkov, boli by sme ešte o niečo spokojnejší. Napriek tomu, vynikajúci datadisk!