Echoshift

Cieľom hry Echoshift je dostať sa od jednych dverí ku druhým. Poviete si jednoduchý princíp, reálne sa na tom kľudne dá postaviť aj celovečerný film. Napríklad taká kocka (Cube). Samozrejme, keby sme mali len prejsť od jednych dverí ku druhým nebola by to žiadna výzva. Preto nám to komplikuje hneď niekoľko prekážok. V prvom rade časový limit. Každé dosiahnutie dverí je časovo obmedzené a tento limit sa pohybuje od 20 do 50 sekúnd. Okrem tohoto nás čakajú rozličné prekážky. Tie sú či už v podobe rozličných stien alebo medzier v podlahe, ktoré sa dajú upraviť. Zvyčajne je totižto stena zložená z kociek nejakej farby a niekde v leveli je prepínač, ktorý ich spraví priehľadnými a potom sa cez ne dá prejsť. Rovnako ak máme dieru v podlahe, je obyčajne vyplnená priehľadnými sfarbenými kockami a po stlačení príslušného tlačidla sa stanú nepriehľadnými a dá sa po nich prejsť. Občas je takéto tlačidlo na zemi a funguje len keď je zaťažené. V hre sa však nenachádzajú žiadne predmety, ktoré by sme tam mohli položiť a práve tu prichádzame k čaru tohoto herného počinu.

Ako som už spomínal, stávame sa pánmi času. V praxi to znamená, že po dovŕšení časového limitu, počas ktorého mimochodom nie je možné postláčať všetky tlačidlá potrebné na prejdenie cesty sa urobí rewind a začíname znova. Až na drobný rozdiel, v hre bude s nami aj echo toho, čo sme robili v predchádzajúcom pokuse. Čiže naše akcie ktoré sme vykonali, sa vykonajú znova v presne tej chvíli kedy sme ich urobili predtým. Inak povedané, musíme súčasne myslieť vo viacerých časových rovinách. Ak stlačíme toto tlačidlo, uvoľní sa nám cesta tamto, takže v tej chvíli už budeme tam, takže sa môžem pohnúť na toto tlačidlo, to mi zakryje tamtú dieru, hm, asi teraz by som už po nej mohol prebehnúť ,takže ďalej... Hej, znie to šialene, ale presne takto budete uvažovať, ak budete hrať Echoshift.

V podstate sa teda jedná o logickú hru, ktorá sa tentokrát zameriava na skvelo zvládnutý time management, pretože musíme naplánovať spoluprácu svojich odrazov z minulosti tak, aby sme sa v konečnom dôsledku naozaj dostali k výstupným dverám. Je mi jasné že to znie úplne šialene, a naozaj sa to ťažko predstavuje. Keď som pozeral video od Sony s reklamou na Echoshift, tak som takisto pozeral na obrazovku a uvažoval, že v podstate stačí pár takýchto predstáv a môžem napísať ďalší necronomicon.



Grafická stránka hry je jednoduchá, ale účelná. Všetko je na prvý pohľad jasné, vieme čo je pevná časť levelu, čo je prekážka, čo dokážeme nejako zmeniť, čo určite nie. Postavička je úplne rovnaká ako v Echochrome. V tomto prípade sa však dá jednoznačne povedať, že platí pravidlo v jednoduchosti je sila.

Hudba hry sa stále udržuje v klasickom štýle i keď tentokrát dominujú dychové nástroje ako flauta či hoboj. Hrou nás sprevádza aj ženský hlas, úplne rovnaký ako v predchádzajúcom dieli. Úplne nezúčastnený, iba oznamujúci informácie.

Echoshift je hra, ktorá jasne dokazuje, že menej môže byť niekedy viac. Minimalistická grafika, jednoduchá sprievodná hudba a v podstate jednoduchá myšlienka poslúžili skvelému nápadu a tak sa do našich mechaník, alebo pre majiteľov novších konzol – na naše pamäťové médiá dostáva výnimočná logická hra, ktorej úspešné absolvovanie by malo byť časťou pohovoru pre každého managera. Ak zvládne time management v tejto hre, zvládne ho isto aj v realite...