Vancouver 2010

Čo vám napadne pod slovným spojením - športová hra na PC? Niekto je hrôzou bez seba, iný sa z celého hrdla smeje a podaktorý plače. V súvislosti s počítačovou verziou Vancouveru 2010 sa všetky vymenované dojmy skĺbia do jedného a pripravia pre vás dokonale rozporuplný zážitok. Sega začala o titule básniť dávno pred zahájením prvého preteku v behu na lyžiach, prvého hodeného buly, proste pred samotným začiatkom zimnej olympiády. Pôvabná grafika, ktorá hraničila medzi oldgen a nextgen enginom, nás vcelku potešila takisto ako množstvo pre ZOH charakteristických športov. Naše žalúdky, lačné po skutočne vydarenom športovom titule sa ale ani tentoraz dosýta nenaplnia. Úsmev, ktorý nám vyčarovalo vizuálne spracovanie dokonale kompenzovalo ovládanie a celková frustrácia.

Vancouver 2010 úspešne vzdoruje zábave a hra toto slovíčko snáď ani nepozná. No dobre, priznávam, že prvé zapnutie ktoréhokoľvek športu ma ešte ako tak bavilo, lenže po extrémne krátkom čase nastúpil stereotyp a ja som si už len búchal hlavu o stôl a pýtal sa sám seba, ako môže niekto za tento produkt pýtať takmer štyridsať eur (čo sa samozrejme odzrkadlí aj na predajoch)! Ak si chcete oddýchnuť a vypnúť na niekoľko hodín mozog, tak Vancouver 2010 vám veru neodporúčam. Budete frustrovaný snáď pri každej disciplíne. Vyzerá to na zlatú medailu a vtom vás o jednu stotinu sekundy niekto predbehne, alebo vyletíte z dráhy? Momenty na zaplakanie. Čo ma ale privádzalo do úplného šialenstva, bolo ovládanie. Čakáte jednoduchú a známu kombináciu šípok? Omyl! Niekto tu zrejme počítal s tým, že každý z hráčov má v šuplíku odložený xboxový gamepad pre Windows, všakže. A tak mi robilo problém prejsť už len úvodnú obrazovku a o hraní ani nehovoriac! Moja prvá cesta teda viedla do nastavení klávesnice, kam som sa taktiež horko ťažko „domačkal“. Prejdime na ovládanie samotných športov. Keďže je primárne nastavené pre gamepady, ukazovatele zobrazujú čisto xboxové tlačidlá a pre laika z toho vznikne akurát úplný chaos. Ukazuje „A“ a popritom treba stláčať „Enter“! Bože dobrý! Stretneme sa ale aj s disciplínami, kde je prakticky nevyhnutné neustále stláčať daný kláves. Nie držať, ale dokola doň ťukať! Pred hraním Vancouveru 2010 si dobre rozmyslite, na akom ovládači budete hrať, pretože na klávesnici si doslova vylámete prsty. Nakoniec som si do rúk gamepad vzal, ale budiš, tlačidlo šprintu mi samozrejme nefungovalo...

Hra je presný opak všetkých NHL hier na PC platforme. Zatiaľ čo ony mali obrovské rezervy v grafickom spracovaní a engine sa v podstate vôbec nemenil najmenej 5 rokov, počin Eurocomu v sebe ukrýva vizualizáciu ako najväčšie plus. Okolité objekty ako stromy, oblaky či zasnežené kopce v diaľke pôsobia skutočným dojmom. To isté platí aj o postavách, na ich tvárach sa dajú zreteľne rozoznať pocity radosti, alebo naopak smútku. Realistickosť dopĺňa vydarený motion blur, ktorý sa automaticky spustí po dovŕšení danej rýchlosti, či už pri lyžovaní, alebo sánkovaní. Podobným znakom s NHL sériou je aj rocková hudba znejúca v pozadí, ktorá dodáva pretekom priam vražedné tempo (ale načo je nám tempo, keď sa aj tak vykotíme na takmer každom druhom metre). Autori sa ňou doslova pýšia a veru nie je sa začo hanbiť, aj keď ide o prevažne „garážové“ alebo menej známe kapely. Opak s NHL-kom vidíme v príšernej nude a otrasným ovládaním, ktoré som rozoberal vyššie. Americká hokejová liga sa popri Vancouveru javí ako absolútny boh športového žánru. Za mierne spestrenie nudného zážitku považujem možnosť hrania danej disciplíny pre dvoch hráčov na jednom počítači (obrazovka sa rozpolí), resp. hrať po internete či miestnej sieti.



Pozrime sa na zúbok disciplínam a ďalším nedostatkom, ktoré hráča znechutia a odradia od hrania. Ak hľadáte po internete zoznam športovcov, ktorí sa v hre ukážu, vaše snaženie je márne. Sega totiž nedostala práva zverejniť skutočné mená reprezentantov a tak sa dočkáte len hlúpeho označenia typu: „CPU CAN“ (pre označenie kanadského športovca). Čo ma prekvapilo ešte väčšmi, bol počet štátov. Heh, s absenciou Slovenska v počítačových hrách sme sa už zmierili, ale aby z 90 štátov sveta použili tvorcovia ani nie polovicu?! Moje testovanie teda sprevádzalo prekvapenie za prekvapením, ale to stále nie je všetko. Športov použitých v hre je ako šafránu. Nájdeme tu približne šesť disciplín (!) rozdelených do skupín – muži a ženy. Máme tu napr. obrí slalom, Super-G, preteky v korčuľovaní, voľný štýl, v ktorom predvádzate rôzne krkolomné kúsky (ak sa ich vôbec naučíte ovládať), skeleton, dvojbob, sánkovanie, či snowboard. Národný kanadský šport, hokej, chýba, taktiež biatlon alebo krasokorčuľovanie si tu nenašli miesto.

Boj o zlaté medaily sa pre tento rok definitívne skončil. Máme tu výsledok, ktorý autorov síce zarmúti, ale ich produkt si viac jednoducho nezaslúži. Ak sa posnažia o štyri roky, pripravia pre nás viac športov, lepšiu ovládateľnosť a najmä viac zábavy, pôjdem s hodnotením podstatne vyššie. Či je ale v pláne prípadné Sochi 2014, zatiaľ neviem, no nebránim sa mu. Nech však splní naše túžby a očakávania.