Aliens vs. Predator

Aliens vs. Predator sa vracia na obrazovky monitorov a televízorov po dlhých 10 rokoch. Odvtedy sa toho veľa udialo – stali sme sa majstrami sveta v hokeji, dočkali sme sa nadvlády sveta pod menom World of WarCraft, vystriedali sme si Dzurindu za Fica a hlavne sme privítali PS3 a Xbox 360. Práve na týchto konzolách (a samozrejme aj na PC) sa znovu oživený votrelec predstavuje a dúfa v dôveru hráčov. Pri pohľade na predajné čísla, ktoré sa objavili hneď po uvedení na trh (chválil sa aj lokálny distribútor CD Projekt) možno povedať, že značka je stále dostatočne silná, aby porazila aj nedostatky v samotnom spracovaní. Má vôbec táto recenzia teda zmysel? Určite, minimálne pre tých, ktorí stále vyčkávajú s kúpou, alebo aj pre nespokojných „už vlastníkov“, aby si nabudúce prečítali recenziu na našom webe :). Prejdime však k samotnej hre.

Množstvo podstatných informácii sme už spomenuli v prvých dojmoch z hrania, pričom v rámci rekapitulácie sa objavia aj v recenzii. V prípade recenzovanej PS3 verzie sa preview verzia líšila iba minimálne oproti review verzii a množstvo vecí ostalo bezo zmeny. Či už je to ovládanie a hrateľnosť alebo technické spracovanie, všetky tieto parametre sa prakticky vôbec nezmenili. Votrelec stále pôsobí chaoticky, vojak je stále rovnaký strachopud a predátor je... predátor. Na Chucka Norrisa však stále nemá, čo je na druhej strane hodnotný návrh na štvrtú kampaň (v prípade ďalšieho pokračovania) o tom, ako Chuck na vandrovku šiel a po ceste hlavy a trofeje zbieral. V aktuálnom dobrodružstve sa však musíme zaobísť bez Chucka alebo akýchkoľvek iných superhrdinov, ktorí by ukázali ľudstvo v lepšom svetle... stále sme totižto na konci pomyselného potravového reťazca.

Zápletka nového Aliens vs. Predator sa odohráva na tajomnej planéte, kde ľudia prejavujú svoju zvedavosť pestovaním votrelcov. Akokoľvek to znie divne, táto záľuba je menej náročná ako napr. pestovanie nejakých rastlín. Stačí nájsť nejaké nepotrebné telo (dobrovoľne nasilu) a o všetko ostatné sa už postará samotný votrelec. Ľudstvo už mnohokrát doplatilo na svoju zvedavosť („čo sa stane, keď strčím prsty do zástrčky?“ alebo „jééj aký pekný pitbul, môžem vyskúšať či nekúše?“), ale zisťovanie, či sa podarí urobiť z votrelca domáceho mazlíčka skutočne presahuje hranice bežnej súťažnej kategórie. [SPOILER ALERT] Nepodarí! [/SPOILER ALERT]. Základnú premisu teda máme danú – votrelec utečie z klietky a rozpúta peklo. Ľudia majú s peklom problémy = na scéne sa objavia vojaci. Toto divadlo si samozrejme nemôže nechať ujsť ani predátor = máme tretieho do party.

Kto hral pôvodného Aliens vs. Predator (2000) bude v novom AvP ako doma. Určité veci sa zmenili, ale podstata herného systému ostáva zachovaná – votrelec je rýchly a agilný, vojak má znepokojujúci radar, ktorý stále pípa a predátor je pán s veľkým P. Je to jednoducho lovec ako sa patrí, pre ktorého sú hlavy a iné trofeje rovnako dôležité, ako achievementy pre majiteľov Xbox 360 (tých zopár ignorantov, ktorých achievementy nezaujímajú, nepočítam). Samotná hrateľnosť je závislá na vybavení a možnostiach jednotlivých rás, ale vo výsledku sa toho veľa nezmenilo, až na pár detailov – votrelec sa zdá byť trošku chaotickejší, vojak zo začiatku až príliš moc behá z miesta A na miesto B a predátor je stále s veľkým P. Mimochodom, náš vojak zelenáč musel dostať výcvik od samotného Chucka, nakoľko najúčinnejšou stratégiou v boji s votrelcom je úder pažbou (votrelec sa zrúti na zem) a následne bezproblémové dokončenie súboja. Človek by si pomyslel, že v takej blízkosti už bude vojakova hlava na polceste k votrelcovi...



Ako sme už spomínali v preview – votrelcova kampaň je zábavná a dynamická. Vyžaduje určitú šikovnosť s ovládaním, nakoľko sa dá veľmi rýchlo stratiť pojem o svetových stranách. Taktiež je potrebný opatrný prístup – alieni sú vybavení iba pazúrmi a chvostom, vďaka čomu sú primárne odkázaní na boj nablízko a využívanie momentu prekvapenia. Predátor je univerzálnym ničiteľom najmä vďaka jeho arzenálu, ktorý mu umožňuje veľkú silu v boji nablízko aj pomocou rôznych špeciálnych zbraní. Kampaň za predátora (podobne ako v prípade pôvodného AvP) možno charakterizovať ako najprístupnejšiu novým hráčom. Naopak, najťažšia cesta čaká vojaka, ktorého hrateľnosť sa zároveň najviac blíži ku klasickým FPS. Okrem klasických zbraní je vybavený aj spomenutým radarom, hoci ten vo výsledku viac znervózňuje ako pomáha. Neustále pípanie indikujúce pohyb a nervózne poškuľovanie doprava a doľava v roku 2000 výborne dokresľovali atmosféru, teraz to však už natoľko presvedčivo neplatí. Koho viniť? Grafiku, dizajn úrovní alebo absenciu nápadov? Mimochodom, všetky kampane sa odohrávajú na tej istej planéte a hráči si tak niekedy prebehnú rovnaké priestory z pohľadu inej strany. Propagovaná dĺžka 15 hodín sa vo výsledku scvrkla na nejakých 10 hodín, pričom samozrejme záleží od nastavenia obtiažnosti a štýlu hrania, resp. zbierania/nezbierania roztrúsených predmetov. Hernú dobu je možné natiahnuť pomocou multiplayeru – k dispozícii je kooperatívny survival mód alebo varianty deathmatchu a nadvlády. Hra pre viacerých hráčov ponúka iný zážitok ako kampaň pre jedného hráča a nie je to dané iba rozdielnym herným mechanizmom. Určitých zmien a „tvíkov“ sa dočkal aj balans jednotlivých rás a podľa niektorých hráčov je v multiplayeri najlepší votrelec.

Technické spracovanie je kapitola sama o sebe, ktorá predstavuje Achillovu pätu nového AvP. K dispozícii sme mali review verziu pre PS3, ale čiastočne sme otestovali aj PC verziu – výsledok? PC verzia vyzerá krajšie, ale k dokonalosti má ďaleko. AvP využíva iba jedno jadro, čo je v dnešnej dobe trochu zaostalé, má prehnané nároky na grafiku, ktoré nezodpovedajú prezentovanej kvalite a vo výsledku..... sa nič nezmenilo, iba narástli nároky na voľné miesto o 15GB. Samozrejme, trochu preháňame, ale v podstate je to tak. PS3 verzia tieto problémy (logicky) nemá, trpí však horšou grafikou, ktorá v porovnaní s Uncharted 2 alebo God of War 3 pôsobí nekvalitne.

Nový Aliens vs. Predator vo výsledku dosahuje status nadpriemeru. Značka neprináša nič nové (čo by samo o sebe nemusela byť chyba), ale samotná prezentácia – či už z technického hľadiska, alebo pohľadu na hrateľnosť, neponúka nič úžasné, čo by nútilo hráča pokračovať. Milovníci starších AvP hier možno budú spokojní, ale náhodní okoloidúci na zadok padať nebudú. Aliens vs. Predator (2010) pobavil, ale z tohto námetu sa dalo dostať oveľa viac. Overené herné princípy vždy jedinečnosť nezaručia - AvP doplatil na slabší dizajn úrovní a horšiu optimalizáciu (PC verzia) resp. grafiku (PS3 verzia).