Tales of Monkey Island: Chapter 5 - Rise of the Pirate God

Od začiatku sme predsa začínali minule a každý literárne zdatný pirát si určite rád prečíta rýchle zhrnutie v minulej recenzii. Nie, dnes sa dostávame rovno k jadru veci a istotne nezabudneme ani oprášiť kúsok ľudovej múdrosti – čo sa v prechádzajúcich dobrodružstvách naučíš, v záverečnej kapitole akoby si našiel. Guybrush je mŕtvy, ak ste to doteraz netušili, potom neviem prečo čítate túto recenziu :-) Je to skrátka fakt, ktorý sa odohral na konci predchádzajúcej kapitoly. Lenže fikcia má tú výhodu, že smrť nemusí byť zásadnou prekážkou v živote jednotlivca. Alebo živom neživote, eh, nech si to preberie každý ako uzná za vhodné. Skrátka z Guybrusha je duch. Avšak v hlbinách jeho nekonečného kabáta sa nachádza čosi ako kúsok života, taký zdrap, ktorý by mu mohol pomôcť vrátiť sa k pozemským radostiam a hlavne k milovanej Elaine. Naozaj? Nuž, príbeh sa nám málinko komplikuje a zamotáva.

Zároveň je to tak trochu recenzentov problém, aby neprezradil niečo, čo je zásadné pre príbeh a má istým spôsobom emocionálne pôsobiť na konzumenta. Preto sa po väčšinu času budem držať len veľmi všeobecných opisov. Napríklad práca s kamerou, strihovými scénami dosiahla v poslednej kapitole vrcholu toho, čo doteraz chlapci z Telltale Games predviedli. Kamerové uhly, vystavanie jednotlivých scén sú veľmi dobré, až výborné. Celé to podtrhuje skvelo zvládnutý a atmosférický soundtrack. Lenže, čo tam po vynikajúcom scenári, keď ťažiskom adventúry ako hry, bývajú rôzne hádanky alebo keď chcete puzzle. Spomínate si na ľudovú múdrosť z predchádzajúceho odstavca? Väčšina vecí vám bude v tejto epizóde veľmi povedomá, nie úplne rovnaká, len veľmi povedomá. Návrat zažije aj niekoľko postáv z predchádzajúcich kapitol, i keď tentoraz v trochu mŕtvejšej forme. Predmety a narážky na predchádzajúce diely, či dianie vo fanúšikovskej komunite (automat na Grog je veľmi podobný tomu z prvého dielu Monkey Island, s tým rozdielom, že v tomto si môžete objednať aj novinku Grog XD, či narážka na správnu výslovnosť La Esponja Grande atď.). Niekedy si hovorím, že tá hra musí byť priam precpaná podobnými záležitosťami a len morský bohovia vedia, koľko som ich nepostrehol. Potom sú tu už spomínané hádanky, tie sú totiž v piatej kapitole pozitívum a zároveň aj negatívum. Ako vždy sú vymyslené veľmi dobre, majú vtip, štipku miernej nelogičnosti v rámci reálnych reálií, ale zároveň sú v podstate svojho sveta uveriteľné, resp. logické. Problémom je ich správne časovanie, resp. tempo akým sú dávkované. Kým v predchádzajúcich kapitolách bolo všetko – takpovediac – po ruke, tu sú jednotlivé hádanky príliš rozťahané po hernom svete. Nie je to nejaký zásadný problém, avšak keď už po desiatky krát cestujete z jedného miesta na druhé, vzdialené kdesi ďalej, začína to byť mierne otravné a stráca sa tak istý pocit súdržnosti. Ale možno to nie je ani tak problém hry samotnej ako celého žánru adventúr, čo platí i o záverečnom vyvrcholení, ktoré mohlo byť ešte lepšie keby sa nemuselo držať konvencií žánru. Lenže to sú veci, ktoré si všimnete len vtedy, keď budete mať nasadené Oči kritika +2, takže preč s nimi a hor sa do karibských vôd.

Žblnk. Mimochodom, spomenul som, že výtvarná stránka poslednej kapitoly je krásna? 3D, ne3D taká LeChuckova loď je priam démonicky úžasná, o tej vynikajúcej atmosfére Guybrushovho pohrebného kopca ani nehovorím. Záverečná kapitola ako sa patrí. Keď sa obzrieme späť, vidíme hru, ktorá robí česť menu Monkey Island a rozhodne z nej nikto nebude mávať nočné mory, ako v prípade nešťastného štvrtého dielu. Snažím sa na neho zabudnúť... Escape from Monkey Island nikdy neexistoval, nikdy, nikdy....Uh, no nič, zrejme už je navždy súčasťou histórie série, s tým nič nenarobí ani kvalita Tales. Vlastne, spomínam si – a nebolo to tak dávno – keď Telltale oznámili, že pracujú na novej hre zo sveta Monkey Island. To číre nadšenie a radosť sa nedá popísať, mám taký pocit, že čo sa týka hier, stalo sa mi také čosi prvý raz za dobrých dvadsať rokov. Už prvá kapitola naznačila, že sa Guybrush vrátil vo svojej starej forme, lenže čím vyššie číslo kapitola mala, tým lepšia bola. Svojho humorného vrcholu dosiahla zrejme v prostrednej (tretej) kapitole - Lair of the Leviathan. Veľkú zásluhu na tom istotne má aj návrat jednej (radšej) nemenovanej démonickej lebky s chuťou na ovládnutie sveta. V tomto prípade je možno aj škoda, že sa neobjavil viac, odohral si svoj part a ustúpil zo scény. Lenže ani nové postavy nesklamali. Na franzuskeho šialenca menom De Singe tak skoro človek nezabudne, rovnako ako na skvelého prvého dôstojníka Winslowa a jeho mapu, či na lovkyňu pirátov Morgan. Kým som tretiu kapitolu označil ako humorný vrhol Tales of Monkey Island, tak potom posledné dve sú istotne dramatickým vrcholom celej série. Svojou atmosférou a poňatím, tak trochu pripomenuli iný vrchol celej histórie MI a to práve druhý diel s podtitulom LeChuck´s Revenge.



Poslednou súčasťou Tales of Monkey Island je potom zvuková stránka veci – keď zámerne vynecháme technickú kvalitu, ktorá nebola občas zvládnutá - tak tu máme jedno vynikajúce súznenie. Dabingové hlasy odvádzali výbornú prácu, okrem hlavných postáv si istotne pochvalu zaslúži aj Jared Emerson - Johnson, ktorý prepožičal v sérii hlasy niekoľkým postavám, ale obzvlášť exceloval v úlohe De Singea. No a napokon je tu hudba. Hudba, ktorú som v prípade prvej kapitoly nazval mierne nevýraznou, sa tiež postupom času zlepšila.

Zvonec. Koniec? Nuž, to sa ešte uvidí, myslím si, že skôr, či neskôr sa určite opäť dočkáme Guybrushových dobrodružstiev. Avšak dovtedy si môžeme užívať výborný Tales of Monkey Island, pri ktorej som mal jedinú vážnejšiu výhradu a to ono podivné ovládanie, ktoré bohužiaľ asi prejde aj do novej série Sama & Maxa. Okrem príjemných a zábavných chvíľ nám ToMI priniesol ešte jednu vec. Nečakanú, neplánovanú, ale o to zábavnejšiu – sériu krátkych humorných animácií „I wonder what happens...“, ktoré odhadovali dej budúcich kapitol. Bolo by nefér nespomenúť ich na tomto mieste, keďže sa stali takou milou súčasťou čakania na ďalšiu kapitolu. A vtipnou. Smútok so skončenia ToMI je tak dvojnásobný, už žiadna nová kapitola, už žiaden nový „I wonder what happens...“ Skrátka výborná hra. Och áno, aby som nezabudol, nevypínajte hru pred skončením titulkov!!!