Red Steel 2

Veď povedzme si na rovinu. Ak by ste sa zrazu prebrali kdesi v púšti pod pálivým slnkom a po rýchlom zorientovaní by ste zistili, že vaše ruky sú priviazané dlhým lanom k motorke na ktorej sedí primitív tešiaci sa z vášho nasledujúceho utrpenia, nemali by ste chuť sfarbiť svoju katanu jeho životodarnou tekutinou? Tak vidíte.

Red Steel 2 na svojho prvého predchodcu nenadväzuje vôbec ničím, teda ak nerátame názov, čo je pri „kvalitách“ jednotky len dobre. Tento krát sa totiž z pofidérnej prítomnosti prenesieme do tak veľkého štýlového a vizuálneho gulášu, až je to lahodné. Veď si to len predstavte, kovboji, ninjovia, roboti, a to celé v cell shading komiksovej grafike. Nepredstaviteľné? Áno, ale len do chvíle keď sa pred vami spustí Red Steel 2 a na pomery konzoly Wii vám predvedie vynikajúci pokrm pre zrak. Avšak o tom až potom. Na túto hru som sa ja osobne tešil už od prvotných screenov a videí. Štýlová grafika a neúprosná akcia podporená Wii Motion Plus, čo viac si len priať. Keď nakoniec hra prišla ku nám do redakcie, tak jej médium letelo do Wii mechaniky rýchlosťou blesku. Po pôsobivom intre sa ocitáte v kanalizácii a ihneď na vás útočí spomínaný fešák z motorky, šup šup a už aj letí späť do ohňa odkiaľ vyliezol. Následne príde chvíľka na rozhliadanie, zamyslenie sa nad ovládaním, a osamelá cesta nasr... nasrdeného bojovníka môže začať. Aj keď až tak osamelá zasa nebude, počas bojov síce budete sami ako bunka inteligencie v hlave blondíny, no vašimi spojencami sa stanú starý samuraj, na hrudi vcelku fajn vyvinutá slečna od koordinácie, starnúci kovboj a zopár ďalších postáv. Vďaka nim sa vám týmto drsným svetom pôjde o niečo ľahšie.

Dizajn hry je jednoduchý. Od vašich priateľov v centrálach dostávate úlohy, ktoré plníte v uliciach mesta a priľahlom kraji. Raz je treba vyhodiť do vzduchu nákladné cisterny, inokedy zasa zabiť určitý počet nepriateľov, či získať nejaký dôležitý predmet. Aby sme to však nerobili len tak z dlhej chvíle, tak tu máme aj príbeh. Ten však rozhodne nie je ašpirant na nobelovku za literatúru, takže iba v skratke. Vy ste bojovník „dobrého a bájneho“ klanu Kusaragi, ktorý si však na nič nepamätá (nie ten klan, ale vy :), dokonca ani na svoje meno. To znamená, že potrebuje všetko zistiť a popritom samozrejme bojovať proti členom a zloduchom „zlého“ klanu. Bodka, koniec, jasné ako facka. Tento príbeh je na dôvažok hráčovi ponúkaný formou cut scén, ktoré však pôsobia značne chaoticky.



No a ako sa to hrá? Na prvý pohľad budete ohromení. Na pohľad druhý taktiež, ale začnú vám dochádzať isté drobnosti, ktoré ste si najskôr v záchvate pocitu neohrozeného zabijaka nevšimli. Keďže hra funguje iba s Wiimote Plus, tak aj snímanie pohybov, ktorých budete pred TV robiť veľké množstvo je na dosť vysokej úrovni. Avšak, je tu jedno ale. Ovládač v konečnom dôsledku nie je taký presný ako sa prezentuje a vlastne ním môžete sekať iba v niekoľkých smeroch. V konečnom dôsledku mi to však v podstate nevadilo, je síce pekné, že sa počas hry učíte nové kombá a útoky, ale povedzme si na rovinu, koľko z nich si aj využiteľne zapamätáte? Áno, presne tak, len zopár. No aj to stačí k výbornému zážitku. Kombinácia boja s katanou a strelnými zbraňami je totiž veľmi zábavná. Predstavte si ako sa na vás rúti nepriateľ, keď vy sa pekne uhnete, seknete ho katanou a následne mu odstrelíte hlavu. Paráda. Strelných zbraní je síce iba pár, avšak dajú sa čiastočne vylepšovať, čo platí aj pre katanu a bojové schopnosti hlavného hrdinu. Na to všetko potrebujete peniaze, ktorých je však v hre toľko, ako by ich tam tlačil americký FED. Peniaze totiž získavate zo všetkého čo rozbijete. Každý sud, krabica, lampa atď. To by však nebola až taká chyba ako to, že všetky tieto veci sa neúnavne po rozbití objavujú znova na mieste, kde ste ich pred chvíľou zničili. Stačí na chvíľu odísť z danej lokácie a po návrate si zasa zarobíte pekné peniaze. Vďaka tomu sa však upgrade vybavenia a schopností stáva vcelku jednoduché a ku koncu hry už nebudete vedieť čo s dukátmi, ktorých budete mať viac ako naši slovenskí privatizéri po roku 89.

Keď už sme pri tých problémoch, tak by sme si mohli spomenúť aj nie najlepšie zameriavanie nepriateľov, kedy vám systém často prepne na toho, čo je najďalej, pričom ten čo je najbližšia vám už aktívne drtí lebku. Takýchto drobných nepríjemností je v hre viacej, čo vo výsledku nepôsobí príliš priaznivo, avšak nejedná sa o fatálne chyby, ktoré by odrádzali od hrania.

V konečnom dôsledku tak môžem povedať, že Red Steel 2 je veľmi dobrou hrou, ktorá okrem výbornej a štýlovej grafiky prináša aj zaujímavý gameplay, pri ktorom sa seriózne spotíte. Nie od desivej atmosféry, ale od akrobatických cvikov, ktoré budete predvádzať počas drsných bojov. Tak ak to budete hrať, dávajte si pozor na odostreté okno a susedov, ak totiž budete vo zvieracej kazajke, veľa vody už nenamútite :)